Mariánska púť v Levoči má za sebou niekoľko storočí, neprekazili ju ani komunisti

Poprad 8. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

V Levoči dnes vyvrcholí tradičná Mariánska púť. Celotýždňový program pre veriacich na Mariánskej hore uzavrie slávnostná svätá omša, ktorej bude predsedať poľský kardinál Stanislav Rylko. História tejto, čo sa týka počtu pútnikov, najväčšej púte na Slovensku siaha do 13. storočia

Jej kontinuitu neprerušil ani komunistický režim, hoci sa o to snažil. Pre mnohých Levočanov bol pamätný práve jún 1949, keď v meste vypukla Levočská vzbura. Pred miestnu faru vtedy prišlo takmer 300 ľudí z mesta i okolitých dedín, ktorí chceli chrániť vtedajšieho levočského farára Jozefa Vojtasa pred zatknutím a odvedením. Komunisti chceli ľudí vyprovokovať k násilnostiam a prekaziť tak konanie púte na Mariánsku horu. Aj keď sa púť v danom roku nakoniec konala, vo väzniciach s neprimerane tvrdými trestami skončilo 52 ľudí, informoval prostredníctvom tlačovej správy Kamil Tomčofčík z oddelenia cestovného ruchu a rozvoja mesta.

Cirkev v Československu sa stala terčom útokov po roku 1948, keď bol zavedený totalitný režim. Jeho cieľom bolo zlikvidovať cirkev úplne. „Udalosti z júna 1949 sa radia k najdramatickejším konfliktom monopolnej socialistickej politickej moci nielen s cirkvou, ale aj s kresťanskou tradíciou a katolíckym vierovyznaním slovenského národa. Spiš bol už v tom čase štátnou ideológiou obviňovaný z klérofašizmu a protištátnych aktivít,” pripomenul levočský dekan František Dlugoš.

Už v máji 1949 začali miestni funkcionári navštevovať kňazov a veriacich a zbierať podpisy na vyhlásenie takzvanej Katolíckej akcie. Tým, ktorí ju nepodpísali, hrozilo prenasledovanie. To viedlo biskupov k vydaniu pastierskeho listu, v ktorom označovali katolícku akciu za nezákonnú, rozvratnícku a protikresťanskú. Aj napriek hrozbe trestného stíhania väčšina kňazov v nedeľu 19. júna 1949 tento list prečítala veriacim počas bohoslužieb. Fary následne začali navštevovať štátni úradníci, veriaci sa tak začali obávať zatýkania kňazov. Práve to vyvolalo otvorené vzbury v asi 50 slovenských obciach. Najväčšou z nich bola Levočská vzbura. „V Levoči išlo o protiprávne a ničím neodôvodnené zatknutie levočského farára, kanonika Jozefa Vojtasa. Takmer tristo ľudí prišlo pred faru brániť svojho obľúbeného a uznávaného dušpastiera. Kvôli zbytočnej horlivosti vtedajšieho predsedu komunistickej strany v Levoči sa spočiatku pokojný protest rozhorel do otvoreného incidentu. Privolané policajné posily reagovali na spravodlivé rozhorčenie levočských veriacich neprimerane tvrdo a sami spôsobili chaos. Ešte tvrdší postup zvolili vtedajšie súdy, ktoré účastníkom levočskej vzbury vymerali také vysoké tresty, ktoré boli v rozpore s vtedajším platným trestným poriadkom,” priblížil Dlugoš. Do väzenia sa dostali mladí chlapci, matky malých detí, či živitelia rodín. Mnohí si celé tresty odsedeli vo väzniciach v Leopoldove či Ilave. Niektorí dostali v roku 1950 amnestiu, iným boli časti trestov odpustené. Po prepustení im boli na úrade práce pridelené nútené práce v bani a iné ťažké práce. Farára Jozefa Vojtasa počas vzbury neobvinili, štátna bezpečnosť ho zaistila v júli 1950 a väznený bol až do roku 1969.

Levočský dekan spoznal počas svojho pôsobenia v Levoči takmer polovicu účastníkov odsúdených v Levočskej vzbure. Do večnosti vyprevadil aj v čase vzbury jej najmladšiu účastníčku Máriu Repákovú, rod. Neupauerovú. „Mária Vilkovská dostala 10 rokov tvrdého žalára napriek tomu, že bola v tom čase matkou maličkého dieťaťa, pokiaľ sa pamätám, trojmesačného. Z otcov, ktorí svoju statočnosť zaplatili nesmiernym utrpením, si zasluhuje spomienku Michal Hasaj. Bol uväznený a doma zostala manželka s dvomi maličkými deťmi,” zaspomínal aj na ďalšie osudy účastníkov vzbury levočský dekan, ktorý dal už pri príležitosti 50. výročia udalosti osadiť v Bazilike sv. Jakuba pamätnú tabuľu s menami a výškami trestov odsúdených.