Brusel 13. mája 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Grécka téma zostáva jednou z najhorúcejších. Politici, analytici, ekonómovia, politológovia a iní kompetentní pokračujú v súťaži o vymýšľanie originálnych, optimistických alebo naopak – katastrofických scenárov: čo bude s Gréckom a pochopiteľne aj s EÚ
Švajčiarsky ekonóm, investor a vydavateľ Marc Faber tvrdí, že Európa nikdy nedovolí Grécku opustiť eurozónu. Práve takýmto spôsobom sa Brusel snaží maximálne obmedziť ruský vplyv v regióne Stredozemného mora. Tento 68-ročný Švajčiar pokračuje v aktívnej práci, pôsobí ako konzultant a investor, vystupuje na ekonomických fórach, je častým hosťom v televíznych reláciách, často vydáva zaujímavé vyhlásenia a predpovede. Vydáva, v radoch investorov na všetkých kontinentoch, veľmi populárny ekonomický časopis The Gloom Boom & Doom Report.
Upozorňuje na to, že mnohí politici a ekonómovia sa na grécku otázku pozerajú nesprávne. V rozhovore pre televíznu stanicu CNBC povedal, že grécka otázka má svoje špecifiká: „Ak Grécko eurozónu opustí, krajiny Severoatlantickej aliancie, ktoré sa nachádzajú pod vedením a silným vplyvom Spojených štátov, sa veľmi obávajú, že Rusko nadviaže s touto krajinou veľmi úzke vzťahy.“
Prezradil, že súhlasí s expertmi, ktorí sa zhodujú v tom, že „ak Atény nedokážu splácať svoje dlhy, šanca na Grexit je vysoká. Ak by sa to udialo, ruská flotila sa môže presunúť z Čierneho mora do Stredozemného mora. Po anektovaní Krymu, bojoch na východnej Ukrajine, je scenár postupu do Stredozemného mora ľahko prestaviteľný. Grexit by bol skvelou príležitosťou pre Putina tak urobiť. Grécko je všeobecne považované za bránu do Stredozemného mora, nájdeme tam aj kľúčovú základňu NATO na Balkáne,“ pripomína.
Priznáva, že tesnejšie spojenie medzi Aténami a Moskvou je oveľa reálnejšie po návšteve gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa v apríli v ruskej metropole. Poukazuje na to, že nielenže Tsipras odsúdil ekonomické sankcie uvalené na Rusko, Atény navyše uvažujú nad ponukou Moskvy, aby cez Grécko viedlo potrubie dopravujúce ruský plyn do Európy. Putin údajne povedal, že je ochotný poskytnúť prostriedky, pokiaľ by Atény súhlasili s projektom.
Reakcia Bruselu a Washingtonu je, pochopiteľne, negatívna. USA už vyzvali Atény, aby odolali ruskej ponuke a radšej podporili západnú vetvu plynovodu spájajúcu Európu s Azerbajdžanom, aby Európa dokázala znížiť svoju závislosť na ruskej energii.
eu