Môj profil 
Predplatné
Podobným situáciám, odchodu iných krajín, sa podľa nej nedá predísť ani v budúcnosti, keďže európska legislatíva to umožňuje a jej zmena nie je pravdepodobná. Malová doplnila, že v prípade odchodu Británie sú zodpovední najmä politici, ktorí vyvolali brexit pre svoje vlastné politické ambície a tiež skresľovali informácie o výhodách odchodu. Dolná komora britského parlamentu ešte v utorok 15. januára rázne odmietla dohodu s Európskou úniou, ktorá bola výsledkom dlhých rokovaní. Nateraz nie je známe, ako sa situácia skončí, čoraz častejšie sa spomína odchod bez vzájomnej dohody, takzvaný tvrdý brexit.
“Brexit vznikol preto, že sa politici nesprávali zodpovedne, konkrétne bývalý premiér David Cameron aj napriek tomu, že bol proti vystúpeniu Veľkej Británie z Európskej únie, prisľúbil občanom referendum, len aby vo voľbách 2015 umlčal konkurentov v strane a mimo nej. Navyše v krajine, ktorá je prototypom reprezentatívnej, a nie priamej demokracie. Tam ja vidím počiatok celého procesu brexitu,” povedala Malová. Ako jednu z hlavných príčin brexitu uviedla aj ostrú kampaň pred referendom, ktorá jatrila emócie a negatívne sociálne dôsledky úsporných opatrení predchádzajúcej koaličnej vlády vedenej Cameronom. Kampaň bola podľa odborníčky ovplyvnená aj rôznymi nepravdivými či skreslenými informáciami.
Podľa vysokoškolskej profesorky by mal byť brexit poučením pre politikov. “Minimálne v tom si musia vziať politici ponaučenie, že keď sami nevedia prijať zodpovednosť za nejaké nepopulárne rozhodnutia, tak by nemali hľadať populistické riešenia a to ani vtedy, keď je to náročné. Ak chcú nechať rozhodovať verejnosť, musia dobre komunikovať, aby predišli nárastu populistických hnutí, ktoré predkladajú extrémistické riešenia,” doplnila Malová. Podľa jej názoru sa v súčasnosti učia niektorí politici iba pomaly. Európska demokracia je navyše podľa odborníčky v kríze, keďže takmer vo všetkých krajinách stúpa popularita populistov. Malová zdôraznila, že v budúcnosti nie je možné legislatívne predísť prípadným ďalším odchodom, pretože by musel byť zo základnej zmluvy vynechaný článok o možnosti vystúpenia. “Takýto postup je vrcholne nedemokratický, preto je nepravdepodobný,” dodala.
Dolná komora britského parlamentu v utorok 15. januára výraznou väčšinou hlasov odmietla dohodu medzi britskou vládou a EÚ o vystúpení krajiny z únie. Brexit v podobe, v akej ho s predstaviteľmi EÚ vyrokovala britská premiérka Theresa Mayová, odmietlo v kľúčovom hlasovaní v Dolnej snemovni Spojeného kráľovstva 432 poslancov, za hlasovalo iba 202. Podľa britskej BBC išlo o najväčšiu porážku akejkoľvek britskej vlády v histórii v parlamentnom hlasovaní.
Predseda opozičných labouristov Jeremy Corbyn len niekoľko minút po porážke Mayovej v parlamentom hlasovaní požiadal o hlasovanie o vyslovení nedôvery súčasnej vláde. To dokázala Mayová následne tesne ustáť. Málokto si zatiaľ trúfa odhadovať, čo bude nasledovať po neúspešnom parlamentom hlasovaní o brexite. Rôzne zatiaľ hypotetické scenáre sa pohybujú od odchodu krajiny z Únie bez dohody, cez nové referendum o brexite, až po to, že Mayová na čele vlády skončí a túto situáciu bude musieť doriešiť niekto iný. Podľa viacerých informácií, ktoré prenikajú do médií od ľudí blízkych Mayovej, premiérka dobrovoľný odchod vôbec nezvažuje.
O novom referende o brexite sa Mayová už mnohokrát vyjadrila, že je neprípustné. Hovorí to i napriek tomu, že podľa prieskumov je väčšina Britov už dlhé mesiace za zotrvanie krajiny v Únii. Mayová však trvá na tom, že Británia musí Úniu bezpodmienečne opustiť.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
