Vladyka na začiatok vysvetlil, že na tejto zemi sú členovia pokrvnej rodiny (otec a mama, brat, sestra) tými, ktorých sme si osobne nevybrali, ale dostali sme ich do nášho prvotného spoločenstva, ktorým je rodina. Preto by im mala patriť z našej strany väčšia pozornosť, nakoľko po Bohu sú rodičia našimi najväčšími dobrodincami, aj keď mnohí to tak už nechápu.
“Možno že rodičia a súrodenci sa mohli “spreneveriť” svojej úlohe, ale my by sme to nemali byť, lebo život nás povodí po rozličných situáciách a až neskôr si uvedomíme, akou veľkou hodnotou je usporiadaná rodina so súrodeneckými a rodičovskými vzťahmi. Preto je normálne to, čo ľudové príslovie vyjadruje výrokom: “bližšia košeľa, ako kabát” – k nášmu životu sú bližší tí, s ktorými nás spojila Božia prozreteľnosť cez pokrvné rodinné puto, až potom prichádzajú priatelia a známi… /priateľa si vyberáš, ale rodinu dostávaš/,” píše vladyka.
Ak rodina trpí krízou, má to podľa neho svoje korene vo “vzdiaľovaní” sa rodičov a detí, ale i v ochladzovaní súrodeneckých vzťahov, čo v minulosti nebolo zvykom.
“Bolo však viacej radosti a istoty, lebo rodina si pomáhala a nenechala nikoho v núdzi, lež hľadali sa spoločné riešenia, čo už dnes málo vidieť a azda preto je vidieť viac bezdomovcov ,” dodáva na záver vladyka Milan Chautur.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.