Pokiaľ ide o Georgea Sorosa a Karla Schwarzenberga, Žitný v rozhovore prezradil, čo majú podľa neho tieto dve osobnosti spoločné. Myslí si totiž, že potomok významného českého šľachtického rodu rovnako ako Soros nerozumie politike, čo v rozhovore podrobnejšie vysvetlil.
Dobrodej Schwarzenberg?
Aj cez toto svoje tvrdenie ale slovenský analytik na konkrétnom príklade uvádza, že knieža pred novembrom 1989 nezištne (i anonymne) pomáhal našim občanom v Rakúsku. V tejto súvislosti spomenul príklad z prelomu 70. a 80. rokov.
Žitný prezradil, že vtedy sa dvaja československí herci vracali z Francúzska a niekde v západnom Rakúsku v serpentínach nabehli autom na kameň, čo roztrhlo olejovú vaňu vozidla a nemohli ďalej pokračovať.
“Krátko na to ich zhodou náhod predbehlo auto, z ktorého vystúpil muž v klobúku a plynulou češtinou im ponúkol pomoc. Zabezpečil najbližší autoservis, a pretože herci so sebou nemali dostatok peňazí na opravu, nieto na jedlo a nocľah v hoteli, všetko nezištne zaplatil bez toho, aby mužom oznámil svoje meno. Až personál rakúskej reštaurácie, kde im tajomný hostiteľ všetko zaplatil, im prezradil o koho išlo,” píše sa na portáli s tým, že ten neznámy bol práve Karel Schwarzenberg.
Pomoc Havlovi
Žitný sa dotkol tiež pomoci bývalému prezidentovi Václavovi Havlovi a skupine disidentov okolo neho. Analytik si však myslí, že nie je dôvod analyzovať, kto a prečo túto pomoc poskytol.
“Toto hľadanie akéhosi sprisahania, “kto urobil Havla “, je spôsob, ako zničiť slobodný svet a uraziť vlastné sebavedomie. Pomoc je nakoniec pozitívna vec, ak nemáme v úmysle niekomu pomôcť do hrobu,” povedal.
Občas sa objavia aj informácie o tom, že určitú formu pomoci v 80. rokoch poskytoval československej občianskej opozícii aj americký finančník George Soros. Ani toto tvrdenie však nie je podľa odborníka dôvodom k tomu, aby sme na celú vec hneď pozerali negatívne.
“George Soros podporoval demokratické iniciatívy, na tom nie je nič zlé. Dnes už myslím stratil schopnosť vidieť veci v súradniciach, ktoré znamenajú fungujúci demokratický systém. Či dostávali aj ľudia z disentu od neho peniaze, to by musel povedať on,” tvrdí Žitný.
Soros skôr a Soros teraz
V prípade Sorosa však Žitný podotýka, že dnešná Sorosova činnosť je už niečo iné. A za jasný príklad uviedol Ukrajinu.
“Ukrajina je príklad, kde dobrý úmysel vedie do pekiel. Je to aj ukážka, ako Soros nerozumie politickým procesom v prostredí, kde nežije, ako nerozumie a ignoruje platné ústavné pravidlá v krajine a svoju predstavu o svete pasuje nad medzinárodné normy. Je to veľmi podobný prístup, ako bolo komunistické heslo: “Rozkážeme vetru, dažďu “, v tomto prípade: “Poručíme Moskve:. No, neporučili,” myslí si a konštatuje, že si chybu nepriznali rovnako ako komunisti.
Ďalej uviedol, že “Západ dostáva na Ukrajine od Rusov opakovane nakladačku”, čo vraj len tak neskončí.
Schwarzenberg nerozumie politike rovnako ako Soros
Ako už bolo spomenuté, Žitný si myslí, že Soros nerozumie politike a rozhodne v tom nie je sám.
“Knieža Schwarzenberg tiež nerozumie politike, rovnako ako Soros. Inak by niekdajší šéf českej diplomacie a kandidát na prezidenta, aktívny politik, nešiel do Kyjeva v čase Majdanu podporovať verejne tých, ktorí šli a nakoniec v krvavom závere zvrhli legitímnu hlavu štátu Janukovyča,” vysvetľuje.
Podotýka, že nech už bol Janukovyč akýkoľvek, bol to prezident s platným mandátom, riadne zvolený vo voľbách aj pod dohľadom pozorovateľov z OBSE.
“Politik musí vedieť, že nesmie zasahovať do vnútorných záležitostí inej krajiny, obzvlášť spôsobom porušujúcim platnú ústavu a podporovať protiústavné prevrat. Dôsledky tohto počínania sú žalostné. Korupcia vyčíňa ďalej ako pred prevratom, krajina je rozdelená, Krym v háji, východ trápi občianska vojna, ľudia sú na tom horšie ako pred Majdanom. To sú dôsledky západnej politiky, ktorá chcela vytrhnúť Ukrajinu zo sféry vplyvu Ruska,” dodal.
Buďme radi, že sme sa nestali Ukrajinou
Žitný následne konštatoval, že by sme mali byť radi, že sme sa nestali Ukrajinou. Upozorňuje tiež na to, aby sme si dali pozor a nepriblížili sa k jej modelu.
“Poslednou dobu sa o to dosť intenzívne usilujeme. Z jednej aj z druhej strany barikád, ktoré tu vyrastajú, zatiaľ síce len na sociálnych sieťach, ale hranica medzi virtuálnym prostredím a reálnym svetom sa stiera viac a viac,” podotýka.