Malajzia nevpustila do krajiny dve lode s vyše 800 utečencami

Kuala Lumpur 14. mája 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Lino Azzopardi)

Thajsko tento týždeň zopakovalo, že uplatňuje politiku “pomoci” ľuďom žijúcim na vode. Keď skončia v jeho teritoriálnych vodách, poskytne im jedlo, pitnú vodu a ďalšie nevyhnutné potreby, ale posiela ich preč

Tisíce moslimských Rohingov a chudobných Bangladéšanov uviazli na mori po tom, ako Malajzia odmietla vpustiť do krajiny ďalšie dve lode s vyše 800 utečencami s odôvodnením, že si nemôže dovoliť byť k nim dobrá, informovala dnes agentúra AP. Dodala, že na mori uviazlo podľa odhadov asi 6000 utečencov.

Kapitáni lodí zapojených do siete pašerákov ľudí ich z obavy, že budú zatknutí, opustili v uplynulých dňoch v Melackom prielive a priľahlých vodách. Podľa preživších im nenechali takmer nijaké jedlo ani vodu. Napriek výzvam Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), medzinárodných humanitárnych agentúr a obhajcov ľudských práv, ktorí varovali, že týmto ľuďom ide o život, ich nie sú ochotné prijať ani Indonézia, ani Thajsko.

Malajzia prijala už najmenej 150.000 utečencov a žiadateľov o azyl, prevažne z Mjanmarska. Najmenej 45.000 z nich sú podľa UNHCR Rohingovia. Uviedla, že v stredu pri pobreží svojho severného štátu Penang objavila loď s asi 500 utečencami, poskytla im zásoby jedla a vody a poslala ich preč.

Tri dni predtým pristálo na neďalekom ostrove Langkawi vyše 1000 takýchto utečencov a v noci nadnes neumožnili na ostrove pristáť lodi s asi 300 utečencami. Malajzia im odkázala, že “tu nie sú vítaní”, opisuje agentúra AP.

Juhovýchodná Ázia už celé roky ignoruje osud 1,3 milióna Rohingov, ktorí hovoria bengálskym dialektom používaným v Bangladéši, ale nemajú vlastný štát. Najviac ich žije v Mjanmarsku, ktoré ich považuje za ilegálnych prisťahovalcov. Podľa mjanmarskej ústavy nemajú právo na občianstvo, sú ľuďmi bez štátnej príslušnosti. Majú obmedzený prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti a nemôžu sa voľne pohybovať. Z ich domovov a pôdy, ktorú obrábajú, ich vyháňajú nielen budhistickí extrémisti, ale aj mjanmarská armáda.

Podľa UNHCR sa vydalo v uplynulých troch rokoch cez more za lepším životom v iných krajinách najmenej 120.000 príslušníkov tejto moslimskej menšiny. Ani jedna vláda v regióne sa však nezdá byť ochotná prijať ich – obávajúc sa, že ak niekoľkých prijme, vyvolá tým nekonečný prílev chudobných nevzdelaných utečencov.

Agentúra AP poznamenala, že krajiny juhovýchodnej Ázie celé roky rešpektujú želania Mjanmarska a na regionálnych konferenciách sa vyhýbajú akýmkoľvek diskusiám o diskriminácii Rohingov.
Thajsko oznámilo, že ešte tento mesiac zvoláva do Bangkoku naliehavé zasadnutie, na ktorom budú rokovať o exode utečencov a jeho “koreňoch”. Očakáva sa, že sa na ňom zúčastnia zástupcovia 15 krajín vrátane USA a Austrálie.

Thajsko tento týždeň zopakovalo, že uplatňuje politiku “pomoci” ľuďom žijúcim na vode. Keď skončia v jeho teritoriálnych vodách, poskytne im jedlo, pitnú vodu a ďalšie nevyhnutné potreby, ale posiela ich preč.
Indonézia v nedeľu prijala 600 utečencov, ale neskôr ďalšiu loď poslala preč. Ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že uplatňuje politiku “neprijímania”.

“Je to vážna humanitárna kríza, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu,” vyhlásil výkonný riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Fortify Rights Matthew Smith. “Vlády regiónu by mali rozhodne konať, aby zachránili a chránili žiadateľov o azyl a tých, ktorí prežijú obchod s ľuďmi; nemali by ich vyháňať nazad na more,” citovala ho AP.

jf