Môj profil 
Predplatné
V pondelok Bugár odovzdal v parlamente petíciu s takmer trojnásobkom podpisov potrebných na jeho prezidentskú kandidatúru. Pri tej príležitosti usporiadal v tlačovej miestnosti Národnej rady aj tlačovú konferenciu, na ktorej povedal, že chce byť prezidentom všetkých občanov.
Je toho názoru, že dnes už sa ľudia nepýtajú akej národnosti prezident je, ale čo robí a aký je to človek. Preto sme mu v tejto súvislosti položili otázku týkajúcu sa nadstraníckosti.
Hlavné správy: Myslíte si, že po 28 rokoch v straníckej politike budete vedieť byť nadstraníckym prezidentom? A keď už sme pri tom, myslíte si, že človek, ktorý podobne dlhý čas strávil v politike, môže byť ústavným sudcom?
Bugár: „Či som vhodnou osobou alebo nie, o tom rozhodnú voliči. Možno na rozdiel od niektorých, môj život poznáte, možno aj o tom viete, o čom ešte ja neviem. Mohli ste ma sledovať v rôznych napätých situáciách, a nikdy som nerobil to, čo iní očakávali, ale to, čo som cítil ako zodpovedné.
Boli sme pri príprave nášho vstupu do EÚ a do NATO a viete, že tam napríklad aj menšiny mali veľmi dôležité slovo, hlavne pri NATO, tam boli podmienky. A mohol by som hovoriť o rôznych zmluvách, ktoré by neprešli, keby sme sa k veci nepostavili tak, ako sme sa postavili. Z tohto hľadiska jednoznačne tá 28-ročná skúsenosť hovorí, že v tých najdôležitejších, najnapätejších situáciách vždy je dôležité, či sa viete odosobniť, či viete povedať, že v danom prípade síce pre seba ako pre človeka alebo stranu by bolo lepšie, keby som urobil to, čo možno iní očakávajú, ale by to nebolo zodpovedné povedzme vzhľadom na vývoj Slovenska.
Zoberte si napríklad, že v prvý januárový týždeň vyšiel nejaký prieskum, ktorý hovoril o tom, že 90 percent občanov SR si myslí, že slovensko-maďarský problém ako taký neexistuje. A vy si myslíte, že to len tak padlo z neba? My sme na tom samozrejme museli dosť robiť. Preto hovorím, že treba viac spájať a menej rozdeľovať.“
Viac ako Bugárovo vyjadrenie však niektorých prítomných zaujal fakt, že poslanec, a dokonca podpredseda parlamentu, usporiadal v tlačovej miestnosti Národnej rady tlačovku, ktorá sa vôbec netýkala jeho práce poslanca, ale výlučne jeho súkromnej ambície.
Tento prípad zneužitia tlačovej miestnosti parlamentu na súkromný účel propagácie prezidentskej kandidatúry však nebol jediný. Aj kandidát Robert Mistrík tu 7. decembra usporiadal svoju tlačovú konferenciu, ktorá bola v infoservise NR SR avizovaná ako tlačovka poslankyne Simony Petrík (strana Spolu) na tému štátny rozpočet. Moderátor však tlačovku uviedol ako Mistríkovu, a ten následne potvrdil, že ide naozaj o jeho tlačovku a vzápätí na nej poslankyňu Petrík predstavil ako svojho hosťa…
Poviete si, veď to je banalita, na chvíľu si takýmto drobným podvodom požičať miestnosť, ktorá je vyhradená pre účely práce Národnej rady. Ibaže v predvolebnom boji by mali mať všetci kandidáti rovnaké šance.
A o akú „rovnosť“ tu v skutočnosti ide, to sme mohli vidieť aj na spomínanej Bugárovej tlačovke, ktorej sa ako novinár zúčastnil aj ďalší kandidát na funkciu prezidenta Martin Daňo. Ten sa ani na viackrát opakovaný pokus (slušným spôsobom) položiť otázku k mikrofónu nedostal, pretože ho organizátorka jednoducho ignorovala, pričom v rovnakom čase „tí správni“ novinári mali priestor na otázky veľkorysý a ničím neobmedzovaný.
Ivan Lehotský
.jpg)
.JPG)
