Macron reaguje na plán NATO otvoriť kanceláriu v Tokiu. Je znepokojený?

Paríž 8. júna 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Andreea Alexandru)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril svoje znepokojenie nad plánom NATO otvoriť kanceláriu v Tokiu, čo čínski experti v utorok označili za “triezvy a odvážny” krok, keďže jeho obavy hovoria v prospech viacerých členov, ktorí tiež nesúhlasia so sebeckým programom USA zatiahnuť alianciu do ázijsko-tichomorského regiónu, ktorý slúži len hegemónii USA a zároveň nadmerne zaťažuje jej členov

V ostrom kontraste s francúzskou racionalitou sa Japonsko pevnejšie pripútalo k americkému vozu pri zadržiavaní Číny v Ázii a Tichomorí, a to aj tým, že vyzvalo NATO, aby zasahovalo do regionálnych záležitostí. Odborníci varovali, že Japonsko bude nielen čeliť ostrej kritike a odporu ostatných regionálnych krajín, ale v prípade eskalácie konfliktov sa aj samo postaví do prvej línie útokov.

Macron má námietky voči tokijskej kancelárii NATO, pretože sa domnieva, že transatlantická bezpečnostná aliancia by sa mala naďalej zameriavať na svoj vlastný severoatlantický región, uviedol v pondelok denník Financial Times.

Macron povedal, že NATO by nemalo rozširovať svoj dosah mimo severného Atlantiku a dodal: “Ak… budeme tlačiť na NATO, aby rozšírilo spektrum a geografiu, urobíme veľkú chybu,” uviedli FT.

Odmietnutie zo strany Francúzska skomplikovalo mesiace diskusií v rámci NATO o vytvorení prvej základne aliancie v Ázii a Tichomorí, citoval denník Financial Times osem ľudí oboznámených so situáciou.

Podobne ako Macron, aj krajiny ázijsko-tichomorského regiónu opakovane vyjadrili svoje obavy z pôsobenia NATO v Ázii. Kambodžský premiér Hun Sen v pondelok ráno počas slávnostnej promócie študentov povedal: “NATO existuje len na Západe a teraz sa zdá, že sa rôznymi aktivitami zapája do ázijsko-tichomorského regiónu, čo prináša obavy pre ASEAN,” uviedli kambodžské médiá.

V reakcii na Macronove výroky hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin na utorkovom bežnom tlačovom brífingu uviedol, že v otázke rozširovania vplyvu NATO do ázijsko-tichomorského regiónu je postoj väčšiny krajín v regióne veľmi jasný. Sú proti vzniku vojenských blokov v regióne. Nevítajú dosah NATO v Ázii. Nechcú repliku blokovej konfrontácie v Ázii. A určite nedovolia, aby sa v Ázii zopakovala studená alebo horúca vojna.

Ázia leží mimo geografickej pôsobnosti Severoatlantickej aliancie a nepotrebuje repliku NATO. Videli sme však, že NATO má sklon ísť na východ do tohto regiónu, zasahovať do regionálnych záležitostí a podnecovať blokovú konfrontáciu. Čo má NATO v skutočnosti za lubom? pýtal sa Wang.

Čínsky štátny radca a minister národnej obrany Li Šangfu v nedeľu v prejave na 20. dialógu Šangri-La v Singapure tiež varoval, že pokusy o vytvorenie aliancií podobných NATO v ázijsko-tichomorskom regióne sú spôsobom únosu regionálnych krajín a zveličovania konfliktov a konfrontácií a že tieto aliancie uvrhnú ázijsko-tichomorský región do víru sporov a konfliktov.

Je ľahké pochopiť, prečo chcú USA rozšíriť NATO do Ázie a Tichomoria. Už získali vojenskú alianciu s európskymi krajinami na zadržiavanie Ruska na Západe a chcú pevnú multilaterálnu vojenskú alianciu na Východe, aby zmarili Čínu, povedal v utorok pre Global Times Song Zhongping, čínsky vojenský expert a televízny komentátor.

“Otáčanie NATO v Ázii zjavne funguje pre hegemóniu USA, ale čo z toho majú ostatní členovia?” Song sa spýtal.

Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied, v utorok pre Global Times povedal, že väčšina európskych krajín možno rezonuje s postojom Francúzska, ale pravdepodobne nemajú odvahu verejne vystúpiť proti USA. Macronova opozícia, ktorá má čiastočne ukázať diplomatickú nezávislosť Francúzska, hovorí za to, aby sa tieto krajiny postavili proti sebeckej agende USA, povedal Lü.

Lü tiež poukázal na to, že keďže väčšina európskych krajín sa zmieta v kríze na Ukrajine, rozširovanie vplyvu NATO pre ne môže predstavovať nadmernú ekonomickú a vojenskú záťaž.

V decembri 2022 predstavitelia Nemecka stiahli svoj predchádzajúci sľub investovať do obrany viac ako 2 % HDP a uviedli, že takýto rozpočet na obranu bude naplnený až v roku 2025. Túto zmenu považujú americké médiá vrátane denníka Wall Street Journal za “ohrozenie” ázijského pivotu NATO.

Regionálna non grata

Wang Wenbin na utorňajšej tlačovej konferencii povedal, že NATO by si malo zachovať jasnú myseľ a že Japonsko by tiež malo urobiť správny úsudok, ktorý je v súlade so záujmami regionálnej stability a rozvoja, a nerobiť veci, ktoré sabotujú dôveru medzi regionálnymi krajinami alebo poškodzujú regionálny mier.

V májovom rozhovore pre CNN japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši uviedol, že Japonsko nie je zmluvným členom NATO, ale krok NATO otvoriť kanceláriu v Tokiu je signálom, že ázijsko-tichomorskí partneri bloku sa “veľmi stabilne angažujú” v NATO.

Lü sa domnieva, že ak sa kancelária v Tokiu otvorí, v krátkodobom horizonte bude zohrávať len “symbolickú úlohu”, ale Japonsko ako vazal USA, ktorý pozýva exteritoriálne sily do Ázie a Tichomoria a podnecuje konfrontáciu v Ázii, sa stretne s ostrým odporom regionálnych krajín.

John Pang, bývalý malajzijský vládny úradník a vedúci výskumný pracovník akadémie Perak v Malajzii, povedal pre Global Times na okraj dialógu Šangri-La, že šírenie vojenských štruktúr podobných NATO v našom regióne je založené na rozdeľujúcom a expanzionistickom poňatí bezpečnosti. Toto poňatie bezpečnosti systematicky vyvoláva bezpečnostnú dilemu a využíva ju na ospravedlnenie ďalšej militarizácie. Tento začarovaný kruh vytvára vojnové potrubie pre vojensko-priemyselný komplex.

Song Zhongping uviedol, že na to, aby sa Čína vyrovnala s dosahom NATO na Áziu, by mala posilniť diplomatické úsilie so susednými krajinami a vysvetliť im sprisahanie a sprisahanie NATO.

Čína by tiež mala prijať tvrdé protiopatrenia na akúkoľvek provokáciu zo strany NATO alebo v mene NATO a dať týmto krajinám na vedomie, že budú v prvej línii čínskych protiútokov, ak sa odvážia postaviť na americký voz proti Číne.