Macron hodil rozbušku do európskeho separatistického suda

Paríž 3. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Rene Rossignaud)

Koncom minulého týždňa sa v dvoch európskych krajinách odohrali zdanlivo nesúvisiace udalosti: francúzsky prezident Macron v prejave pred Korzickým zhromaždením v Ajacciu po prvýkrát verejne súhlasil s udelením autonómie tomuto ostrovu, zatiaľ čo v španielskom parlamente Ľudová strana, ktorá zvíťazila v nedávnych voľbách, neuspela pri svojom poslednom pokuse o zostavenie novej vlády. Zdanlivo odlišné krajiny, odlišné programy – a predsa majú obe udalosti podobné dôsledky a dramaticky posilňujú hnutia za nezávislosť v tých častiach Európy, ktoré sa považujú za “nezákonne okupované kolónie”, píše v článku pre Ria Novosti Vladimir Kornilov

Pokiaľ ide o Korziku, je to jasné. Slovo “autonómia” na ostrove, ktorý už stáročia bojuje za svoju nezávislosť od Francúzska, bolo až do minulého roka takmer zakázané. Potom tento zákaz porušil minister vnútra krajiny Gerald Darmanen, ktorý na ostrov urýchlene pricestoval v súvislosti s masovými nepokojmi, ktoré tam vypukli kvôli zavraždeniu ikony bojovníkov za korzickú nezávislosť Ivana Colonnu vo väzení. Vtedy jeden z Macronových kľúčových ministrov vyslovil to zakázané “slovo na A” (ako informovali francúzske médiá).

Teraz francúzsky prezident nahlas oznámil svoj zámer ” vytvoriť autonómiu Korziky v rámci Francúzskej republiky”, čo vyvolalo búrku radosti medzi zástancami nezávislosti ostrova a nemenšiu búrku rozhorčenia medzi francúzskou opozíciou. Predstavitelia Národného zhromaždenia označili Macronov prejav za začiatok “dekonštrukcie francúzskeho národa”. Republikánski senátori označili autonómiu Korziky za “skrytý spôsob odtrhnutia sa od Francúzska”.

Nech je to akokoľvek, každá hra na autonomistické a separatistické nálady v Európe dáva podnety podobným hnutiam v rôznych častiach kontinentu, niekedy aj tým najneočakávanejším spôsobom.

Na Macronov prejav v Ajacciu napríklad okamžite zareagovala maďarská menšina v Rumunsku, ktorá už dlho bojuje za národnú autonómiu regiónu Sekei. Predstavitelia Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, ktorí ocenili Macronovo rozhodnutie o Korzike, povedali: “Presne toto chceme! Podobné ustanovenie by malo byť zahrnuté do rumunskej ústavy.” Proces sa teda okamžite rozbehol nielen vo Francúzsku.

Zaujímavé je, že Macronovi zástancovia, zdôvodňujúc svoju iniciatívu, sa odvolávajú na príklad Sardínie. Dokazujú, že na tomto ostrove susediacom s Korzikou, ktorý dlho bojoval za odtrhnutie od Talianska, údajne separatistické tendencie poklesli po tom, ako mu bola udelená autonómia. Len nedávno však sardínske úrady triumfálne prijali katalánskeho separatistického vodcu Carlesa Puigdemonta, ktorý bol nútený žiť šesť rokov v exile a stal sa symbolom separatistických hnutí v Európe.

A tu plynule prechádzame k súvislosti medzi Macronovým prejavom na Korzike a hlasovaním v španielskom parlamente. Podľa výsledkov nedávnych volieb do španielskeho parlamentu nastala jedinečná situácia, keď dve možné koalície (pravica a ľavica) získali presne rovnaký počet mandátov – každá po 171. “Zlatý podiel” siedmich hlasov má v rukách separatistická strana “Spoločne pre Katalánsko” toho istého utečenca Puigdemonta! A teraz, keď právo zostaviť vládu kráľ odovzdá súčasnému úradujúcemu premiérovi Pedrovi Sanchezovi, ktorého strana skončila vo voľbách druhá, ten bude musieť prosiť vodcu katalánskych separatistov, aby podporil jeho sily. A Puigdemont sa od začiatku netají tým, že jeho hlavnou podmienkou je úplná amnestia pre organizátorov referenda o nezávislosti Katalánska z roku 2017 vrátane jeho samotného. A Sanchez má na výber len z dvoch možností: buď sa podriadiť ultimátu separatistov, alebo ísť v novembri do nových predčasných volieb.

Nikto nepochybuje o tom, že ak sa Puigdemont triumfálne vráti do Barcelony, už aj tak silný katalánsky separatizmus dostane nový impulz. A s ním aj ďalšie hnutia za nezávislosť v regiónoch, ktoré sa považujú za európske kolónie. Napríklad jedným z hlavných zástancov organizátorov katalánskeho referenda v roku 2017 bola vždy Škótska národná strana, ktorá sama mieni usporiadať druhé referendum o odtrhnutí od Anglicka, ktorého má už plné zuby.

Macron a Sanchez teda bez tajnej dohody, na základe svojich vnútropolitických záujmov, otvárajú novú stránku separatistického hnutia v rôznych regiónoch Európy. Mnohým sa zdalo, že búrlivé udalosti spojené s ozbrojeným bojom za nezávislosť v Severnom Írsku, Baskicku, Korzike, Katalánsku sú minulosťou. Pred našimi očami sa však čoraz viac prejavujú nové politické tendencie v tomto smere. A politické vyostrenie separatizmu môže mať vážnejšie dôsledky.

Londýn napríklad nedávno vyjadril rastúce obavy z prudkého vzostupu Novej írskej republikánskej armády, ktorá sa opakovane prihlásila k zodpovednosti za teroristické útoky v Severnom Írsku a počas tohtoročnej návštevy Joea Bidena v Belfaste bola dokonca obvinená z pokusu o teroristický útok.

O to viac, že šialená politika vyzbrojovania Ukrajiny Západom otvára medzinárodným teroristom možnosti, o ktorých sa ich predchodcom ani nesnívalo. Pred niekoľkými týždňami protiteroristická jednotka severoírskej polície odhalila veľký arzenál zbraní Novej IRA a priznala, že v ňom boli aj granáty dodané teroristom “z ukrajinského frontu”. A to je len začiatok. Vzhľadom na korupciu na Ukrajine môžeme pokojne predpokladať, že čoskoro môžu mať rôzne mafiánske, teroristické a separatistické skupiny po celom svete Stingery, Javeliny a dokonca aj obrnené vozidlá. Európa nie je výnimkou.

Západ ešte ani len netuší, do akej priepasti otvoril dvere tým, že sa pustil do ukrajinského dobrodružstva!