Môj profil 
Predplatné
Macedónsky minister zahraničia Nikola Dimitrov na konferencii s nie práve romantickým názvom „Macedónsko na ceste k plnohodnotnému členstve v NATO“ povedal, že jeho krajina je pripravená „v súlade s dočasnou dohodou prijať pozvánku na vstup do NATO s dočasným menom, ktoré bude určené v OSN“. Podľa ministra Macedónsko nechce hrať hru „kto je vinný“ s Gréckom, pretože členstvo v NATO v podstate vraj znamená, že Grécko môže považovať Macedónsko za spojenca a naopak.
Medzi spomínanými balkánskymi susedmi jestvuje spor o názov Macedónska od tých čias, ako sa táto bývalá juhoslovanská republika osamostatnila v roku 1991. Grécko spochybňuje právo suseda na severe používať oficiálny názov „Republika Macedónsko“ kvôli tomu, že v Grécku sa rozprestiera rozľahlá oblasť s historickým názvom Macedónsko. Spor o názov štátu až dosiaľ pomáhal Macedónsku v tom, že nebolo zavlečené do EÚ a do NATO, pretože Atény pre názov Macedónska až dosiaľ vždy vetovali „euroatlantické“ snahy jeho vedenia.
Po tom, čo v tomto roku bola do NATO proti vôli väčšiny národa zavlečená Čierna Hora bombardovaná lietadlami NATO v roku 1999, Západ si vytýčil cieľ v priebehu roka 2018 v expresnom režim zavliecť do NATO aj Macedónsko. V takom prípade by súčasťou NATO bol na Balkáne neprerušený pás krajín od Jadranského mora po more Čierne.
Tvrdenie macedónskeho ministra zahraničia Dimitrova, že členstvo v NATO v podstate vraj znamená, že Grécko môže považovať Macedónsko za spojenca a naopak, je rovnako zavádzajúce ako nepravdivé. Členmi NATO sú napríklad súčasne Grécko i Turecko, no ani jeden z týchto dvoch štátov nepovažuje ten druhý za spojenca, ba priam naopak.
Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimír Čižov v máji tohto toku vyhlásil, že Rusko môže ponúknuť alternatívu Macedónsku, či iným krajinám západného Balkánu, pretože „vždy existuje alternatívna voči euroatlantickej integrácii“.
Vladimír Mohorita
.jpeg)
.JPG)
