Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken je tento týždeň na Blízkom východe najmä ako “hasič požiarov”, nie ako mierotvorca. Blinkenovo turné po deviatich krajinách je považované za posledný krok Bidenovej administratívy v rámci horúčkovitej, niekoľko mesiacov trvajúcej kampane na odvrátenie širšej regionálnej vojny. Blinken má z väčšej časti za cieľ utlmiť požiar v Gaze a zabrániť tomu, aby Spojené štáty boli do neho ešte viac vtiahnuté.

Úloha Saudskej Arábie

Administratíva však tiež dúfa, že začne vytvárať plán trvalejšieho urovnania situácie na Blízkom východe. Očakáva sa, že Saudská Arábia – kde Blinken v pondelok pristál pred odletom do Izraela – bude zohrávať významnú úlohu. Americký prezident Joe Biden najmä chce, aby Rijád obnovil rozhovory o uznaní Izraela výmenou za izraelskú zdržanlivosť v Gaze a na Západnom brehu Jordánu a za prísľub, že vyhovie palestínskym záujmom vrátane prípadného palestínskeho štátu alebo aspoň určitého stupňa suverenity.

Americkí predstavitelia sa domnievajú, že Rijád s tým väčšinou súhlasí : „Naše rozhovory so Saudmi v posledných týždňoch naznačujú, že stále chcú pokročiť v normalizácii,“ povedal koncom decembra jeden z vysokých predstaviteľov administratívy.

Blinken v poznámkach pre novinárov na spoločnej tlačovej konferencii v Dauhe s katarským ministrom zahraničných vecí naznačil, že sa mu darí prekonávať počiatočný odpor arabských krajín voči diskusiám o scenároch “deň po”, a povedal : „Naši partneri sú ochotní viesť tieto ťažké rozhovory a prijímať ťažké rozhodnutia. Všetci cítime záujem o vytvorenie cesty, ktorá povedie vpred.“

Toto všetko je samozrejme v počiatočnom štádiu . Väčšina z toho sa v dohľadnej dobe nepohne dopredu vzhľadom na pokračujúci odpor tvrdej pravicovej vlády izraelského premiéra Benjamina Netanjahua voči čomukoľvek, čo pripomína palestínsky štát.

V Izraeli je Netanjahu všeobecne obviňovaný z toho, že umožnil katastrofu zo 7. októbra, dokonca ju podporoval tým, že roky podporoval Hamas na úkor Palestínskej samosprávy – a jeho podpora prudko klesá. Hrozné útoky Hamasu však tiež posunuli izraelskú verejnú mienku ďaleko doprava, čo takmer znemožnilo bezprostrednú perspektívu akýchkoľvek rokovaní o dvoch štátoch.

„Politická situácia v Izraeli to teraz nedokáže absorbovať,“ povedal dlhoročný americký blízkovýchodný vyjednávač Dennis Ross, ktorý koncom decembra navštívil Izrael. „Emocionálna hĺbka tejto situácie je pozoruhodná. … Každý pozná niekoho, kto bol zabitý na juhu, pri hraniciach s Gazou. Alebo niekoho, kto bol unesený… Vojaka, ktorý bol zabitý alebo zranený.“

V skutočnosti všetko nasvedčuje tomu, že politicky bojujúci Netanjahu považuje svoj nesúhlas s Bidenovými plánmi za kľúč k tomu, aby sa udržal v úrade – a možno aj mimo väzenia, nakoľko Netanjahu čelí množstvu obvinení z korupcie.

Podľa izraelských médií Netanjahu členom svojej strany Likud povedal, že len on môže zabrániť vzniku palestínskeho štátu v Gaze a na Západnom brehu po vojne. Verejná mienka v Izraeli čoraz viac podporuje Netanjahuovu myšlienku, že akýkoľvek stupeň suverenity udelený akémukoľvek palestínskemu subjektu by znamenal budúce útoky na Izrael – a že hovoriť o takomto výsledku teraz by znamenalo len víťazstvo Hamasu.

Biden plánuje pritlačiť

Biden však chce v predvolebnom roku, v ktorom trpí nízkym ratingom, ešte viac pritlačiť – najmä preto, že on a jeho administratíva boli v Demokratickej strane tvrdo kritizovaní za podporu izraelského krvavého zásahu.

Prinajmenšom koncepčne sa niektoré časti prípadného mierového plánu začínajú ukladať na svoje miesto. V pozadí týchto možností je jeden z najmenej spomínaných rozmerov súčasného izraelsko-palestínskeho konfliktu : Napriek vyjadreniam rozhorčenia, ktoré prichádzajú z arabských hlavných miest, odkedy Izraelské obranné sily začali operácie, ktoré podľa ministerstva zdravotníctva Gazy riadeného Hamasom zabili takmer 23 000 Palestínčanov v Gaze ako odvetu za 7. október, väčšinu arabského sveta politická budúcnosť Palestínčanov jednoducho veľmi nezaujíma.

V skutočnosti ju to zaujíma oveľa menej ako kedykoľvek predtým. A mnohí arabskí lídri sa tajne chcú zbaviť Hamasu rovnako ako Izraelčania.

„Najhlbším nepriateľom Palestínčanov nie sú Izraelčania, ale ostatní Arabi,“ povedal v telefonickom rozhovore Ryan Crocker, americký veľvyslanec na dôchodku, ktorý pôsobil v celom regióne od začiatku 80. rokov. Jeden z príkladov: Bidenova administratíva ju požiadala, aby prijala palestínskych utečencov cez hraničný priechod Rafah v Gaze.

Prečo? Islamistické vedenie Hamasu, ktorého ideológia do veľkej miery vychádza z radikálneho Moslimského bratstva, ktoré sa zrodilo v Egypte, je protivné takmer každému arabskému režimu. „Pre Egypt je Hamas takmer existenčnou hrozbou,“ povedal Crocker. To je v ostrom kontraste s obdobím spred desiatok rokov, keď sekulárni palestínski bojovníci našli útočisko a podporu v rôznych krajinách, ako je Libanon, Sýria a Líbya – a dokonca získali podporu niektorých arabských lídrov v ich úsilí o zvrhnutie Jordánskeho hášimovského kráľovstva.

To by zasa mohlo otvoriť dvere k dohode, v rámci ktorej by Saudi, Egypťania a ďalšie arabské štáty pomohli s rekonštrukciou Gazy prostredníctvom veľkých investícií, ale bez toho, aby príliš tlačili na politické riešenie – aspoň dovtedy, kým sa neobjaví nejaká životaschopná alternatíva k Hamasu a zdiskreditovanej Palestínskej samospráve.

„Zdá sa, že saudský korunný princ Mohammed bin Salmán sa teraz spája so širokou arabskou koalíciou – ak nestojí na jej čele -, ktorá je jednotná v tom, že chce prispieť k stratégii Washingtonu zvanej ‘ráno po’,“ povedal Nimrod Novik, bývalý vysoký poradca zosnulého izraelského premiéra Shimona Peresa a spolupracovník Israel Policy Forum.

V októbri minulého roka Biden vo svojich poznámkach uviedol, že cieľom útokov Hamasu na Izrael bolo sčasti zmariť potenciálnu normalizáciu vzťahov spojenca USA so Saudskou Arábiou. „Vedeli, že sa chystám sadnúť si so Saudmi,“ povedal Biden na predvolebnom podujatí a dodal : „ A hádajte čo?! Saudi chceli uznať Izrael.“

Kľúčovým sporným bodom je teraz to, či sa Bidenovmu tímu podarí rafinovane vyriešiť otázku : Kto sa postaví na čelo Palestínčanov? USA naďalej trvajú na tom, že “správu Gazy aj Západného brehu je potrebné spojiť pod obnovenú a revitalizovanú Palestínsku samosprávu”, ako povedal poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan počas návštevy Izraela v polovici decembra.

Netanjahuova vláda o tom odmieta uvažovať, ale ak bude nakoniec zvrhnutý, je možné, že jeho nástupca môže byť napríklad populárny Benny Gantz. Gantz je generál vo výslužbe, ktorý predsedá umiernenejšej strane Národná jednota a je centristickejším členom Netanjahuovho vojnového kabinetu. Gantz v minulosti hovoril o “riešení dvoch entít”, ale nesúhlasil s vytvorením palestínskeho štátu.

Gantz už začal premiéra verejne kritizovať a naznačil, že Netanjahu je zodpovedný za hnevlivý spor v kabinete zo 4. januára, keď pravicoví ministri spriaznení s Netanjahuom zaútočili na náčelníka generálneho štábu IDF Herziho Haleviho kvôli jeho plánu začať vyšetrovanie chýb, ktoré viedli k 7. októbru.

Napätie medzi Washingtonom a Izraelom sa trochu zmiernilo aj po tom, ako izraelský minister obrany Yoav Gallant 4. januára oznámil, že Izrael prejde do novej etapy, ktorá sa zameria na cielenejšiu stratégiu na severe Gazy. Dodal : „Po dosiahnutí cieľov vojny nebude v pásme Gazy prítomný žiadny izraelský civilný obyvateľ“. Hoci Izrael si stále vyhradzuje právo operovať na tomto území.

Bol to krok smerom k tomu, čo presadzovala Bidenova administratíva. Blinken však určite narazil na väčší odpor Netanjahua v súvislosti s pásmom Gazy po tom, ako si obaja vymenili ostré slová. Pričom minister vyhlásil, že Izrael musí prestať zabíjať civilistov a že Palestínčania “musia mať možnosť vrátiť sa domov hneď, ako to podmienky umožnia”.

Netanjahu odvetil, že vojna bude pokračovať, kým nebude zlikvidovaný Hamas, a dodal: „Hovorím to našim nepriateľom aj našim priateľom.“

Napriek tomu vysoký predstaviteľ administratívy uviedol, že aj Netanjahuova tvrdá vláda chápe geopolitické náklady ďalšieho zabíjania tisícov Palestínčanov v Gaze.

„Uznali, že je potrebné prejsť od operácie vysokej intenzity k operácii nižšej intenzity,“ povedal úradník a pokračoval : „Kladieme im ťažké otázky o tom, ako to vyzerá. Snažíme sa s nimi podeliť o naše skúsenosti z Iraku a Afganistanu. Veríme, že toto je dôležitý ďalší krok a že sa blížime ku koncu konfliktu.“

Blinkenovo turné

Blinkenovou hlavnou úlohou na turné po krajinách, ktoré zahŕňa zastávky nielen v Izraeli a Saudskej Arábii, ale aj v Turecku, Grécku, Jordánsku, Katare, Abú Zabí, Spojených arabských emirátoch a Egypte, bude zatiaľ zabrániť druhému frontu Izraela proti Hizballáhu – a vytvoriť širšiu koalíciu proti Iránu. Spoločné záujmy týchto vlád pri sledovaní tohto cieľa a ich spoločné obavy z iránskeho vplyvu by však mohli byť aj vetrom do plachiet budúcich mierových rokovaní.

Ross, kariérny americký vyjednávač, ktorý bol hlavným aktérom pri realizácii neúspešných dohôd z Osla pred tromi desaťročiami, hovorí : „Je možné, že národná trauma zo 7. októbra by nakoniec mohla Izraelčanov prinútiť k diskusii o Palestínčanoch, ktorú v skutočnosti nikdy nevedeli.“

„Nastane tu politické zúčtovanie a tiež debata o tom, aký je ich vzťah k Palestínčanom,“ povedal. „Nemali ju v súvislosti s Oslom, pretože Oslo bola tajná dohoda. Teraz je to, ako keby ste mali celú krajinu, ktorá prechádza posttraumatickou stresovou poruchou. Musia si to všetko vyriešiť,“ dodal.