Bratislava 7. júna (TASR/HSP/Foto:TASR)
EÚ si aj v časoch krízy môže tlieskať k rozširovaniu svojho vplyvu
Pristúpenie Chorvátska k Európskej únii od 1. júla poukazuje podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka na niekoľko skutočností. Napríklad je potvrdením politiky rozširovania, ktorá je jednou z najúspešnejších politík únie. “Funguje a prináša konkrétne výsledky navzdory hlasom všelijakých kuvikov o únave z rozširovania,” konštatoval Lajčák pre TASR.
Chorvátsko a záujmy EÚ
Rovnako dokazuje európsku perspektívu krajín západného Balkánu, ktorú majú vo svojich rukách. Jedinou podmienkou pre ne je splnenie stanovených kritérií. “Takže sa nemusia báť, že EÚ nie je seriózna,” podotkol Lajčák, pričom Chorváti sa obávajú práve toho, že EÚ to so svojimi záujmami myslí až príliš vážne…
Prijatie Chorvátska do EÚ má byť tiež ocenením reformného úsilia Záhrebu. Lajčák sa domnieva, že prínos Chorvátska bude aj vďaka expertíze štátu, čo sa týka západného Balkánu,čo únia bude môcť aktívne využívať.
Európska komisia konštatovala, že Chorvátsko v plnej miere splnilo všetky podmienky na to, aby mohlo vstúpiť do EÚ. To znamená, že pri ňom nezavedie dodatočný monitorovací mechanizmus tak, ako to bolo v prípade Bulharska a Rumunska. Komisia v týchto krajinách aj po tom, ako rozšírili rady členských štátov, prísne monitorovala plnenie záväzkov a mohla im za ich porušenie udeliť sankcie.
Lajčák upozornil na to, že monitorovať členský štát sa do istej miery ukázalo problematické. Únia v súčasnosti skôr kladie väčší dôraz na predvstupovú fázu. “Aby sme potom už nemuseli nič doháňať. V každom prípade si EÚ dala dosť záležať na tom, aby mala istotu, že pri Chorvátsku nie sú v žiadnej kapitole nejaké nedorobky,” priblížil s tým, že najproblematickejšími boli kapitoly týkajúce sa súdnictva a spravodlivosti.
Ako poznamenal, pri nich Záhreb dosť potrápili. “Ponaučením je, že pre všetky krajiny západného Balkánu sú to kapitoly, ktorými sa prístupový proces začína a budú uzatvárané až ako úplne posledné. Vybudovanie nezávislých súdnych inštitúcií si vyžaduje čas,” vysvetlil Lajčák.
Slovensko môže aj naďalej pomáhať Chorvátsku, a to v čo najlepšej aklimatizácii na svoje členstvo. Lajčák pripomenul časy, keď sa SR ako nový členský štát musela vyrovnať s výzvou a veľkým náporom na čo najlepšie prispôsobenie sa rozhodovaciemu tempu. “Nebolo je to jednoduché. Trvalo to rok-dva. Treba byť plnohodnotnou súčasťou toho mechanizmu a neblokovať ho. My o tom s Chorvátmi hovoríme dlhé roky. Už vo chvíli, keď bolo jasné, že nepotrebujú pomoc so splnením predvstupových podmienok, sme im hovorili, aby začali uvažovať o svojom pôsobení v EÚ,” uviedol šéf slovenskej diplomacie.
ip