M. LAJČÁK: Vo svete po 9/11 potrebuje EÚ akčnú skupinu na boj s terorizmom

Bratislava 13. septembra (TASR) – Je až depresívne ako rýchlo sa dokáže ľudské správanie zmeniť. Keď v roku 2001 dve lietadlá narazili do dvojičiek v New Yorku, celý svet bol prikovaný k obrazovkám dlhé hodiny dychtivo hltajúc každé slovo, ktoré vypustili z úst reportéri na "ground zero". Ale keď sa dnes odpáli iracký samovražedný atentátnik, väčšina z nás len prepne televízny kanál na niečo "šťavnatejšie". Terorizmus sa stal súčasťou našich každodenných životov. Pravda, až do momentu, keď nálož nevybuchne na našom vlastnom priedomí.

Toto leto teroristi zasiahli moju vlasť hneď dvakrát – najprv v Pakistane, kde skupina ozbrojencov popravila dvoch našich horolezcov. A potom o niekoľko dní neskôr v Afganistane, keď miestny armádny regrút menom Lambar Chán zastrelil jedného a vážne zranil dvoch ďalších príslušníkov slovenského kontingentu v medzinárodnej misii ISAF. Na vlastnej koži sme si tak overili tvrdú lekciu o tom, že terorizmu nezáleží na národnosti, štátnej príslušnosti, viere či farbe pokožky.

A ako sme zareagovali? Výzvou pre príslušné orgány na zadržanie páchateľov; apelom na vyšetrenie zločinov; dôverou v prísľuby, že spravodlivosti bude urobené zadosť. Ale stačí to? Keď v roku 1988 zasiahli škótske mesto Lockerbie trosky letu Pan Am 103 po výbuchu teroristickej nálože, ktorej padlo za obeť 270 ľudí, trvalo to 13 rokov, kým niekdajší minister líbyjskej vlády priznal, že to bol Muammar Kaddáfí, kto nariadil daný útok.

A pokiaľ ide o 11. septembra, aj teraz, po 12 rokoch ešte stále zostávajú pochybnosti, či to bol naozaj Usama bin Ládin alebo niekto iný, kto nariadil útok. Ak by sme akceptovali túto matematickú postupnosť, ako dlho to potrvá, kým sa páchatelia spomínaných dvoch teroristických útokov, ktoré otriasli mojou krajinou, dostanú pred spravodlivosť? Pät rokov? 10? 20? A čo s tým môžeme urobiť?

Od čias tragédie v Lockerbie pred 25 rokmi a od teroristických útokov v New Yorku v septembri 2001 sa tvár terorizmu dramaticky zmenila, akoby v dôsledku svojskej plastickej operácie – unesené lietadlá nahradili kamikadze fanatici ovešaní plastickou trhavinou, a výstrely zo zálohy.

Svetové spoločenstvo odpovedá príznačne – diplomaciou, sankciami, podporou domáceho disentu v krajinách, ktoré poskytujú teroristom "bezpečný prístav", v niektorých prípadoch vyslaním osobitných vojenských jednotiek na odvetný úder. Inými slovami, zatiaľ nemáme k dispozícii adekvátny reakčný mechanizmus, schopnosť eliminovať hrozbu terorizmu rovnakým spôsobom, akým britská SAS, nemecká GSG-9 a ďalšie špeciálne jednotky uspeli v znižovaní počtu prípadov unesených lietadiel takmer až na nulu.

Preto navrhujem nasledovné: čo tak vytvoriť akúsi protiteroristickú akčnú skupinu (Terrorism Task Force (TTF) ako strategické analytické centrum/thinktank EÚ – nástroj podobný tomu, ktorý na národnej úrovni využívajú v USA alebo vo Veľkej Británii? Jeho úlohou, na rozdiel od "silovej" antiteroristickej zložky Europolu, by bolo analyzovať, presadzovať pravidlo POPO (prevencia, ochrana, prenasledovanie a odpoveď), držať krok s neustále sa meniacim organizmom sietí medzinárodného terorizmu, využívať nové a invenčné postupy na odhaľovanie, identifikáciu a demaskovanie pripravovaných teroristických útokov, zhromažďovať relevantné informácie pomocou siete informátorov s maximálnym využitím toľko skloňovaného a kritizovaného elektronického zberu informácií.

Slovensko je pripravené vyslať do takejto Task Force, ak bude vytvorená, svojich expertov. Zjednodušene povedané – som naozaj presvedčený, že potrebujeme nové nástroje ako odpoveď na staré hrozby. TTF by mohol byť takýmto nástrojom.

Článok ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka vyšiel 11. septembra v The Guardian.

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.