Bratislava 14. januára (TASR) – Slovensko nepôjde po stopách niektorých krajín, ktoré plánujú ešte pred rokom 2014 urýchliť redukciu svojich vojenských kontingentov v operácii ISAF v Afganistane. TASR to potvrdil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. "Naša prítomnosť je výsledkom nášho politického záväzku a aj vysokej spokojnosti spojencov v Severoatlantickej aliancii s pôsobením našich vojakov," vysvetlil v rozhovore pre TASR.
Ako priblížil, svoje pôsobenie v Kandaháre mala ukončiť slovenská strážna jednotka, avšak vzhľadom na kvalitnú prácu, ktorú tam odvádzala, požiadali spojenci o jej dlhšie zotrvanie. "Vyšli sme tomu v ústrety," dodal. NATO v roku 2010 schválilo, že po roku 2014 ponúkne Afganistanu menšiu misiu, ktorá bude pomáhať afganským silám s výcvikom, poskytovať im poradenstvo a pomoc. "Sme pripravení byť súčasťou tohto úsilia," vyhlásil šéf slovenskej diplomacie. To, ktoré jednotky a v akom počte sa na nej zúčastnia, vyplynie z mandátu novej misie, ale aj z možností SR. "Komunikujeme o tom veľmi živo s našimi partnermi a spojencami. Politický záväzok sa nemení, konkrétne čísla a štruktúry budú výsledkom ďalších konzultácií," dodal.
Pozitívnym príkladom slovenskej prítomnosti v ISAF bolo spoločné pôsobenie s Holandskom v Uruzgane, čo malo zásadný vplyv na zmenu vnímania SR v Holandsku, zintenzívnenie politickej komunikácie a zvýšenia ich záujmu o našu krajinu.
Afganistan, keď tam prišla v roku 2001 misia ISAF, bol podľa Lajčáka krajinou, kde sa dokázateľne trénovali teroristi zabíjajúci civilistov v Európe. Jej základným účelom preto bolo dosiahnuť, aby prestala byť útočiskom a základňou medzinárodného terorizmu. "Keď sa toto nebude diať, tak možno povedať, že je to úspech," reagoval na niektoré kritické ohlasy na operáciu NATO, podľa ktorých nesplnila svoj zámer.
Rovnako nesúhlasí s názorom, že odchodom medzinárodných vojsk pod vedením amerických jednotiek a postupným odovzdaním bezpečnosti miestnym orgánom, Američania utekajú z krajiny. "Bolo jasne a s dostatočným niekoľkoročným predstihom oznámené, kedy sa jej vojenská fáza ukončí," poznamenal s tým, že v súčasnosti prakticky už 75 percent obyvateľstva Afganistanu žije na územiach odovzdaných pod afganskú správu. "V žiadnom prípade to nie je zabuchnutie dverí. Afganistan bude zodpovednosťou medzinárodného spoločenstva aj naďalej. Neotáča sa mu chrbtom," podčiarkol minister.
NATO začalo svoje sily z Afganistanu sťahovať minulý rok. Prieskumy ukázali, že vyše 11-ročná vojna nemá v 28 členských krajinách tejto medzinárodnej vojensko-politickej organizácie podporu verejnosti. Väčšina členov v dôsledku krízy znižuje rozpočty na obranu, a v niektorých štátoch sa objavili výzvy na urýchlenie termínu odchodu.
Británia v tomto roku zredukuje svoj súčasný 9000-členný kontingent o 3800 vojakov. Francúzsko už stiahlo všetkých príslušníkov bojových jednotiek, zostávajú tam iba vojaci, ktorí pomáhajú tamojším silám pri výcviku a logistike. O možnosti rýchlejšieho odchodu svojich policajných jednotiek a vojakov uvažuje aj Holandsko. Dôvodom je rozhodnutie Nemecka o zrušení výcvikového tábora v provincii Kundúz na severe Afganistanu.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
12.9°C
Sobota 
Nedeľa 
Piatok 
Sobota 
.jpg)
.jpg)
