Litva v rámci predsedníctva EÚ zdedila náročnú ekonomickú pracovnú agendu

Brusel 1. júla (EÚ) – Litva ako prvá z troch pobaltských krajín, ktoré boli súčasťou sovietskeho bloku, prebrala predsedníctvo v EÚ. Lotyšsko sa k polročnému šéfovaniu únie dostane v roku 2015 a Estónsko až v roku 2018.

Malú krajinu s 3,2 milióna obyvateľov však čaká obrovská pracovná agenda, ktorá dôsledne preverí litovské schopnosti predsedať najväčšiemu politickému a ekonomickému zoskupeniu na svete.

Historické prvenstvo patrí Litve aj v tom zmysle, že po dnešnom vstupe Chorvátska do EÚ ako prvá krajina bude predsedať už 28-člennému bloku krajín.

Litva si zvolila tri hlavné priority, ktoré maj byť mottom jej predsedníctva: "dôveryhodná, rastúca a otvorená Európa."

Litva má úlohu sťažená aj v tom, že bude predsedať v záverečnom období mandátu súčasnej Európskej komisie (EK) a Európskeho parlamentu (EP). Po nej polročné predsedníctvo v EÚ prevezme Grécko, ktoré sa sústredí na prípravu volieb do EP (22. a 25. mája 2014).

Odkedy bola prijatá Lisabonská zmluva, žiadne predsedníctvo EÚ nemalo toľko pracovných prípadov na stole, tvrdia diplomatické zdroje EÚ. Litovskí vyjednávači budú musieť dokončiť zdedenú agendu po svojich predchodcoch.

Aj napriek tomu, že predošlé írske predsedníctvo úspešne ukončilo dohodu o "veľkých" témach ako viacročný finančný rámec (VFR) či spoločná poľnohospodárska politika, zostalo viac ako dosť rozrobenej práce, ktorá musí byť ukončená do konca roka. Európsky internetový denník EUobserver v tejto súvislosti upozornil, že väčšina z rekordného počtu 563 spisov, ktoré musí riešiť litovské predsedníctvo, sú ekonomického charakteru.

V rozhovore pre tento denník to potvrdila aj litovská prezidentka Dalia Grybauskaité, keď uviedla, že až 80 percent pracovnej agendy tvoria otázky týkajúce sa európskej ekonomiky, rastu a zamestnanosti či obchodnej dohody s USA.

Len na ukončenie politického procesu zavádzajúceho od 1. januára 2014 politiky financovania v rámci budúceho sedemročného rozpočtu EÚ, musí Litva dokončiť rokovania na 70 rozrobených dokumentoch.

Okrem toho bude musieť Litva usilovať o realizáciu "Paktu pre rast a zamestnanosť," na ktorom sa dosiahla dohoda v júni 2012. Ďalšími prioritami bude prehlbovanie bankovej únie, vrátane prijatia návrhu na jednotný bankový dohľad a pokračovanie prác na vytváraní vnútorného trhu s energiou.

Z čisto politického hľadiska sa Litva sústredí na pokračovanie rozširovacieho procesu, čiže na rokovania s krajinami západného Balkánu a s Tureckom, najmä však na summit Východného partnerstva, ktorý sa bude konať vo Vilniuse 28. a 29. novembra. Očakáva sa na ňom, okrem iného, podpísanie dohody o pridružení s Moldavskom a odporúčanie pre Radu ministrov, aby umožnila liberalizácii vízového režimu pre občanov tejto krajiny.

Rozpočet litovského predsedníctva v EÚ je počas pretrvávajúcej ekonomickej krízy iba 62 miliónov eur, čo je ešte nižšia suma akou operovali predchádzajúce predsedníctva.

Litovský premiér Algirdas Butkevičius pre európsky denník EurActiv povedal, že je to aj preto, že občania Litvy prejavujú oveľa "menší záujem" o litovské predsedníctvo v EÚ ako o samotnú podporu členstva krajiny v únii.