“Vychádzal som zo svojej konfesie aj profesie literárneho historika, ale, ako mnohí predo mnou i po mne, som sa presúval do verejného priestoru, kde som sa mohol uplatniť ako verejný intelektuál, ktorý chce skutočnosť ovplyvňovať,” uviedol Chmel pre TASR.

Vysokoškolský pedagóg, spisovateľ, literárny vedec, hungarista a tiež politik a diplomat Rudolf Chmel sa v nedeľu 11. februára dožíva 85 rokov.

Rudolf Chmel sa narodil 11. februára 1939 v Plzni. Jeho rodina sa v roku 1941 presťahovala späť na Slovensko, v roku 1956 zmaturoval na gymnáziu v Poprade. V rokoch 1956 – 1961 vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave. Pôsobil v Slovenskej akadémii vied v Bratislave ako pracovník Ústavu slovenskej literatúry (1961 – 1963), Ústavu svetovej literatúry a jazykov (1964 – 1972) a Literárnovedného ústavu (1973 – 1982).

Od roku 1982 bol tajomníkom Zväzu československých spisovateľov v Prahe, v rokoch 1988 – 1989 šéfredaktorom Slovenských pohľadov, potom riaditeľom Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave.

V rokoch 1990 – 1992 pôsobil na poste československého veľvyslanca v Maďarsku. Od roku 1993 opäť pracoval v SAV, súčasne bol vedúcim Kabinetu maďarskej literatúry a jazyka na FFUK v Bratislave.

Od roku 1994 bol vedúcim Kabinetu slovakistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1993 – 2000 bol prezidentom Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, od roku 2000 ako šéfredaktor viedol mesačník OS. Bol riaditeľom Ústavu slavistických a východoeurópských štúdií na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (2006 – 2011) a od mája 2017 je emeritným členom jej akademickej obce.

Rudolf Chmel sa zaoberal slovenským literárnym romantizmom, slovenskou literárnou kritikou a slovensko-maďarskými literárnymi vzťahmi. Je autorom kníh Literatúra v kontaktoch (1972), Kritika a kontinuita (1975), Hodnoty a čas (1978), Két irodalom kapcsolatai (1980, po maďarsky), Dejiny v dejinách (1981), Sondy (1983), Paralely a konfrontácie (1986) či Dejiny slovenskej literárnej kritiky (1991), a tiež napríklad antológie slovenskej satirickej poézie troch storočí s názvom Žihadlice.

Svoje skúsenosti z diplomatického pôsobenia v Maďarsku, ale aj znalosť maďarského prostredia a literatúry zaznamenal Rudolf Chmel v knihe spomienok a esejí Moja maďarská otázka (1996). Po nej nasledovali publikácie Moje slovenské pochybnosti (2004), Romantizmus v globalizme: Malé národy – veľké mýty (2009) či Slovenský komplex (2010). Je editorom Slovníku diel slovenskej literatúry 20. storočia (2006) a Slovníku diel slovenskej literatúry 19. storočia (2009). Zozbieral a vydal dokumenty súvisiace s vývojom národného povedomia v publikácii Slovenská otázka v 20. storočí.

“Kontakt s politickou mocou, respektíve jej praxou, už bol trochu o inom. Nie je to pre intelektuála vždy príjemné, lebo v politike morálka nemá prím, na to má nárok iba štátnik. Čosi som z toho pochopil, už keď som bol diplomat, ale zase na slušnosť nemôže intelektuál rezignovať, aj keď sa presunie na toto nevďačné pole, kde úspech je, takpovediac, vopred vylúčený,” povedal Chmel na margo svojho pôsobenia v politike.

Vo voľbách v roku 2002 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Aliancia nového občana (ANO). Mandát si neuplatňoval, lebo od októbra 2002 do mája 2005 ako nominant tejto strany zastával post ministra kultúry. Po odchode z vlády bol do 5. apríla 2006 poslancom NR SR. Vo funkcii ministra kultúry SR pôsobil aj od 5. apríla 2006 do júla toho istého roku.

V roku 2009 vstúpil Rudolf Chmel do novovzniknutej politickej strany Most-Híd, stal sa jej podpredsedom. Od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 zastával funkciu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny v kabinete Ivety Radičovej. Vo voľbách v roku 2012 opäť úspešne kandidoval za poslanca NR SR.

“Keď sumarizujem, tak sa mi zdá, že vari v tom verejnom priestore som robil sizyfovsky, čo som vládal, ale výsledok je neistý. Najmä pri pohľade na dnešok. Myslel som, že všetko, čo robím, je pre spoločnosť užitočné či potrebné, spoločenská kritika, ktorá mala svoje literárne, kultúrne zázemie, sa mi zdala ešte prepotrebnejšia, ibaže dnešok zrejme rezignuje na hĺbku a stačí mu skôr hlboká povrchnosť, čo bol termín Alexandra Matušku,” dodal Chmel.

V roku 2019 sa stal nositeľom Ceny ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka a Maďarskej republiky Kingy Gönczovej Za porozumenie a dobré susedstvo. Prezidentka SR Zuzana Čaputová mu 27. júna 2021 udelila Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Rudolf Chmel je členom viacerých redakčných a vedeckých rád.