Legislatíva v Slovenskej republike vzniká tak, ako vzniká. Možno pod tlakom verejnej mienky, že zarábajú príliš veľa peňazí „za nič“, sa poslanci snažia produkovať a schváliť čím viac návrhov zákonov. A tak, namiesto toho, aby sa ctila zásada, že pravidiel má byť čím menej, čím jednoduchších a majú platiť čím dlhšie, v praxi to je presne naopak: prijíma sa neustále obrovské kvantum zákonov, ktorých návrhy poslanci popri politických šarvátkach väčšinou nemajú čas ani čítať, nie to ešte o nich premýšľať.

Jedným z takýchto kvalitných zákonov je aj Trestný zákon, ktorý v § 422d, ods. 1, uvádza: „Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“

Odhliadnuc od toho, že tento paragraf priamo a jednoznačne odporuje Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach OSN (International Covenant on Civil and Political Rights), ktorý je záväzný pre všetky štáty, ktoré podpísali Dohovor o ľudských právach, a teda aj Slovenskú republiku (písali sme o tom napríklad TU), je je tu aj praktický problém: nikde nie je špecifikované, čo to vlastne je tá „komunistická ideológia“.

Právna nejednoznačnosť je praktická vec pre sudcu či vládcu v totalite, pretože mu to dáva slobodu si veci vysvetľovať tak, ako sa to jemu hodí. V právnom štáte je to naopak: aby právo bolo naozaj právom a nie iba zásterkou pre tyranov, má byť jednoznačné a presné. Aby nemohlo dochádzať k absurdným rozsudkom, ako napríklad nedávno v prípade predsedu jednej parlamentnej strany, ktorému iste ani vo sne nenapadlo, keď dával chudobným rodinám peniaze v sume zaokrúhlenej na jeho obľúbené číslo, že to bude podľa sudcu naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, a že za to pôjde na niekoľko rokov do väzenia.

A preto sa skupina občanov Slovenskej republiky rozhodla napísať ministerke spravodlivosti otvorený list, v ktorom ju žiada o jednoznačnú definíciu pojmu „komunistická ideológia“, ktorý Trestný zákon spomína, a ktorého popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie či ospravedlňovanie trestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

List prikladáme v plnom znení:

Ministerstvo spravodlivosti SR

Vážená pani

Mgr. Mária Kolíková,

ministerka

Vážená pani ministerka,

obraciame sa na Vás so žiadosťou, aby ste definovali pojem „komunistická ideológia“, ktorý je zakotvený v § 422 ods. 1 Trestného zákona („Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť… zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii… potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“).

Nielen my, ale aj milióny našich spoluobčanov, by mali dodržiavať zákony, a to aj v prípade, že sú zjavne dubiózne. Prípadne, ak sa rozhodnú konať v rozpore s nimi, mali by vedieť, že porušujú zákon.  Náš právny systém neobsahuje definíciu „komunistická ideológia“. Nie je teda zrejmé, čo je súčasťou „komunistickej ideológie“ a čo nie.  Z vyššie citovaného paragrafu Trestného zákona plynie, že tak ako režim založený na fašistickej ideológii páchal zločiny, ktoré jeho ideológia obhajovala a priamo vyžadovala, tak aj komunistická ideológia, o ktorú sa opieral socializmus, zločiny daného režimu požadovala a obhajovala. To je nepravdivé tvrdenie. Skutočnosťou  je, že komunistická ideológia, ktorej jadro je zhrnuté v Manifeste komunistickej strany deklaruje, že „namiesto buržoáznej spoločnosti s jej triedami a triednymi protikladmi nastúpi združenie, v ktorom je slobodný rozvoj každého jednotlivca podmienkou slobodného rozvoja všetkých“ (Manifest komunistickej strany, In: Čítanka marxistickej filozofie, Zväzok I., Pravda 1963, s. 33). Pojem komunistickej ideológie použitý v uvedenom paragrafe nielen že nie je v našom práve pojmovo vymedzený, ale je v priamom rozpore s Manifestom, historickým textom, ktorý tvorí základ komunistickej ideológie.

Na rozdiel od fašistického režimu, ktorého súčasťou boli rasové zločiny, zločin zosnovania a zločiny proti mieru, čo potvrdil Norimberský proces a stalo sa to súčasťou medzinárodného práva, nemá rovnaké tvrdenie o „režime založenom na komunistickej ideológii“ žiadnu relevantnú oporu. Naopak,  javí sa ako politický implantát ideológie antikomunizmu  do nášho právneho systému. Ideologizácia trestných činov je súčasťou antikomunizmu a myslíme si, že je civilizačne neprípustná. Obávame sa, že sa týmto Trestný zákon dostáva aj do rozporu  s platnou Ústavou, ktorá Slovenskú republiku definuje, ako štát neviazaný žiadnou ideológiou.

Viaceré prípady zastrašovania, perzekúcií a mediálnych lynčov, ktorých sme v poslednej dobe svedkami, podčiarkujú nutnosť objasniť túto a nasledujúce otázky.

Spadá do definície „komunistická ideológia“ zápas komunistov proti sociálnej nespravodlivosti, útlaku a policajnému násiliu medzivojnovej československej republiky spojený s úctou k neozbrojeným obetiam streľby v Krompachoch, Košútoch, Moste, Duchcove, Chuste, Polomke a na ďalších miestach?

Spadá do definície „komunistická ideológia“ boj proti fašizmu? Je trestné hlásiť sa k odkazu protifašistického boja a uctievať si komunistické obete umučené v koncentračných táboroch za účasť v povstaní a odboji počas II. svetovej vojny?

Je trestné obnoviť vojnou zničené hospodárstvo, stavať okolo tridsať tisíc bytov ročne a poskytovať ich bez hypoték mladým rodinám tak, ako to realizoval socialistický systém do roku 1989? Je trestné poskytovať plnú zamestnanosť, z nej plynúce sociálne a životné istoty, bezpečnosť a dôstojné mzdy za prácu všetkým práceschopným obyvateľom? Má byť trestnou sadzbou až tri roky potrestaný ten, kto propaguje skutočne bezplatné zdravotníctvo a školstvo?

Je podľa Vás nutné trestne stíhať každého, kto protestuje proti imperialistickej, koloniálnej alebo neokoloniálnej politike s miliónmi obetí?

Taktiež nie je v platnej legislatíve definované, odkedy je možno považovať režim za založený na komunistickej ideológii. Je týmto dňom 6. október 1944 – začiatok protifašistických oslobodzovacích bojov na území Slovenska, ktorý zákon č. 219/2006 Z. z. (Zákon o protikomunistickom odboji) uvádza ako začiatok protikomunistického odboja?

Je dňom vzniku režimu 9.5.1945 – zánik fašistickej Slovenskej republiky a obnovenie Československej republiky, ktorý vyplýva z textu Zákona o pamäti národa č. 553/2002 Z. z. ako medzník prechodu z nacistickej do komunistickej totality?

Aký štátoprávny akt odôvodňuje 25.2.1948, ktorý uvádza Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému č.125/1996 Z. z.? Ide o prezidentom E. Benešom prijatú dobrovoľnú demisiu časti ministrov a doplnenie Vlády ČSR,  sformovanej podľa výsledkov volieb z roku 1946, v súlade s platnými zákonmi a Československou ústavou z roku 1920 a ústavným zákonom č. 57/ 1946 Zb.?

Pre dodržiavanie zákona je podstatné taktiež mať právne jasnú odpoveď na to, dokedy fungoval „režim založený na komunistickej ideológii“.

Nie je všeobecne jasné, či režim zanikol v roku 1989 alebo neskôr, a ktorým právnym aktom. Prezident V. Havel prisahal vernosť Ústave Československej socialistickej republiky, a k premenovaniu štátu a k ďalším ústavným zmenám prichádzalo postupne až do zániku Československa 31.12.1992. Doteraz obsahuje platná ústava väčšinu textu založenú na prevzatom právnom systéme a medzi tzv. komunizmom a tzv. demokraciou neexistuje právna diskontinuita.

Za právne nejasné považujeme, respektíve nerozumieme zákazu propagácie zločinov iba vybraných režimov. Naozaj vyplýva z Trestného zákona, že propagovať zločiny iných režimov je pred zákonom ospravedlnené? Je možné iné zločiny beztrestne propagovať? Zo znenia daného paragrafu Trestného zákona logicky plynie, že propagovať a ospravedlňovať zločiny „demokratických režimov“ opierajúcich sa o ideológiu liberalizmu či neoliberalizmu akými sú napríklad „humanitárne“ bombardovanie bývalej Juhoslávie v rozpore s OSN, vojna v Iraku s miliónmi mŕtvych civilistov, ktorú rozpútali „demokratické režimy“ jednak na základe falošných informácii a opäť v rozpore s medzinárodným právom, pričom nielen na týchto, ale aj ďalších zločinoch proti mieru sa podieľal aj náš „demokratický“ režim, je dovolené.

Odpovede na takéto a desiatky ďalších otázok by sme – a nielen my – potrebovali poznať, aby sme vedeli, kedy sa vystavujeme trestnému stíhaniu demokratického a právneho štátu, ktorý  rešpektuje ľudské práva, vrátane slobody mať a prezentovať vlastný názor. Predpokladáme, že sa medzi oslovenou právnou elitou a formálnou reprezentáciou nachádzajú kompetentné osoby, ktoré poskytnú občianskej verejnosti jasnú a zrozumiteľnú definíciu „komunistickej ideológie“ a vecné odpovede na otázky v tomto otvorenom liste.

S pozdravom

PhDr. Peter Dinuš PhD., Ing. Juraj Janošovský, Doc. PhDr. Vladimír Manda, PhD.

Ivan Lehotský