Lídri EÚ chcú pri probléme nelegálnej migrácie riešiť príčinu, nie dôsledky

Brusel 25. októbra (TASR) – Lídri Európskej únie by sa dnes mali dohodnúť na konkrétnych akciách v oblasti imigračnej politiky. Táto téma sa dostala na pracovný po vlne tragických úmrtí nelegálnych prisťahovalcov v Stredozemnom mori.

V návrhu opatrení, ktoré by euroštátnici dnes mali odobriť, je posilnenie agentúry FRONTEX zameranej na ochranu vonkajších hraníc EÚ a nadviazanie užšej a cielenejšej spolupráce s krajinami, ktoré generujú migrantov.

Túto tému presadzovala na zasadnutie európskych lídrov najmä talianska delegácia. Taliansky ostrov Lampedusa, na polceste medzi africkou a európskou pevninou, sa v posledných týždňoch stal masovým cintorínom stoviek prisťahovalcov z Afriky. To, že ide o narastajúci fenomén, potvrdili aj udalosti zo štvrtkového večera, keď talianske úrady zadržali vyše 800 utečencov v Stredozemnom mori. V tomto prípade bol nahlásená iba jedna nezvestná osoba. Dňa 3. októbra však pri brehoch ostrova prišlo o život 366 ľudí, väčšinou z Eritrey.

"Všetci ste videli tie rakvy. Očakávame, že sa niečo zmení. Prosím, nesklamte nás," uviedol počas štvrtkovej návštevy Bruselu, kde prebieha summit EÚ, starosta Lampedusy Giusi Nicolini.

Lídri EÚ sú rozhodnutí nájsť riešenia na zmiernenie tejto situácie, pričom je podľa nich dôležité riešiť hlavne príčiny a nie iba dôsledky nelegálnej migrácie. To by sa malo dosiahnuť posilnením spolupráce s krajinami pôvodu migrantov a so štátmi, ktoré pašeráci ľudí pre migračné trasy využívajú.

Návrh pracovného dokumentu, ktorý dostali lídri EÚ k dispozícii, hovorí tiež o posilnení agentúry FRONTEX a o rýchlej implementácii systému EUROSUR, ktorého cieľom je 24-hodinové hliadkovanie v Stredozemnom mori, najmä v oblasti medzi Sicíliou a africkým pobrežím, a v prípade potreby rýchla záchrana pasažierov stroskotaných lodí.

Za týmto účelom bola v rámci EÚ nedávno zriadená špeciálna pracovná skupina, ktorá má do decembrového summitu EÚ vypracovať správu o prioritných opatreniach, na ktoré sa únia musí zamerať, aby v budúcnosti predišla tragédiám, ako bola tá pri Lampeduse.

Reforma imigračnej a azylovej politiky je už dlho citlivou záležitosťou pre EÚ. Summit venovaný aj tejto otázke sa koná v období pred blížiacimi sa európskymi voľbami (máj 2014), čo viaceré populistické strany v členských štátoch únie využívajú na kampaň proti prílivu ďalších imigrantov do Európy.

Vedomá si tejto záležitosti, litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, ktorej krajina v súčasnosti predsedá EÚ, na summite uviedla, že zmeny v tejto oblasti nesmú viesť ku "kolízii s naším sociálnym zabezpečením." Zároveň upozornila, že EÚ nie je schopná prijať tak veľa utečencov, koľko má záujem prísť do Európy.

Riešením by podľa rakúskeho kancelára Wernera Faymanna bola dohoda lídrov o stanovení "určitých kvót žiadateľov o azyl." Tento krok by ako prejav solidarity podľa neho zmiernil záťaž, ktorej sú vystavené najviac exponované štáty južnej Európy.

V súčasnosti imigranti podliehajú takzvaným Dublinským pravidlám, podľa ktorých musia požiadať o ochranu v prvej krajine EÚ, v ktorej sa ocitli. Tento systém znevýhodňuje najmä južné štáty EÚ, ktoré sú prvým terčom migračných tokov.