Lídri EÚ a NATO sa snažia očistiť si meno

Francúzsky minister zahraničných vecí sa pokúsil zvrátiť prezidentovo vyhlásenie po tom, čo napáchalo škody. Lídri EÚ a NATO sa dištancujú od Macronových vojnových výziev. Ich reakcie zhrnul The European Conservative

01. 03. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Konferencia na podporu Ukrajiny vo Francúzsku

Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron hovorí počas tlačovej konferencie v Paríži

Bratislava 1. marca 2024 (HSP/The European Conservative/Foto:TASR/AP-Gonzalo Fuentes)

▶ ❚❚ ↻

Nedávny mediálny trik francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý z neho mal urobiť samozvaného vojenského vodcu slobodného sveta, sa veľkolepo zvrtol. Namiesto toho, aby západné krajiny podporili jeho razantnú rétoriku, snažili sa čo najrýchlejšie poprieť svoju účasť a dištancovať sa od Macrona.

Macron v pondelok zorganizoval v Paríži ad hoc samit, na ktorom sa diskutovalo o tom, ako zvýšiť podporu pre Ukrajinu. Po samite povedal, že vyslanie západných vojsk do krajiny “by sa nemalo vylúčiť”. Dokonca naznačil, že tento názor zdieľa aspoň niekoľko ďalších krajín EÚ.

Bez ohľadu na to, či je to pravda alebo nie, táto časť diskusie pravdepodobne nemala byť vyslovená nahlas.

Rusko to okamžite označilo za klamstvo. Hovorca Kremľa odpovedal slovami, že “ak by ktorákoľvek krajina NATO rozmiestnila svoje jednotky na Ukrajine, hoci len bilaterálne, vojna s celou alianciou by bola nevyhnutná”.

Snaha očistiť si meno

Lídri NATO začali jeden po druhom očisťovať svoje mená. Predovšetkým chceli uistiť vlastných občanov, že s Macronovými plánmi nemajú nič spoločné. A to počnúc najväčšími členmi aliancie: USA, Britániou, Nemeckom, Poľskom, Španielskom a Talianskom. (Teda okrem Macronovho Francúzska)

Nemecký kancelár Olaf Scholz – ktorého Macron deň predtým zosmiešnil za obavy z eskalácie – sa v utorok vyjadril, že je dôležité hovoriť v mene celej aliancie. „Na ukrajinskom území nebudú žiadne pozemné jednotky. Nebudú tam žiadni vojaci, ktorých by tam vyslali európske krajiny alebo štáty NATO,“ povedal Scholz rozhodne. Nemecký minister obrany Boris Pistorius tiež potvrdil, že nasadenie vojsk pre Nemecko “neprichádza do úvahy”.

Biely dom bol zmierlivejší. Bidenov hovorca povedal, že Francúzsko je suverénna krajina a môže si robiť, čo chce. Dal však jasne najavo, že na Ukrajinu nebudú vyslaní ani americkí vojaci. „Jediný vojenský personál USA na Ukrajine je spojený s veľvyslanectvom… Prezident sa vyjadril jasne. Na Ukrajine nebudú americkí vojaci,“ ubezpečil.

Rovnaký názor mal aj britský premiér Rishi Sunak. Povedal, že Londýn nemá “žiadne plány na rozsiahle nasadenie.” Teda okrem malého počtu podporného personálu, ktorý už v krajine je.

Španielska a talianska vláda túto myšlienku tiež rýchlo odmietli, rovnako ako generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Rakúsky minister zahraničných vecí Michael Schallenberg povedal, že Macronov návrh je “opakom” potrebnej “diplomatickej perspektívy.”

Fínsky prezident Sauli Niinisto trval na helsinskej politike “žiadnej vojenskej prítomnosti.” Švédsky premiér Ulf Kristersson jednoducho povedal, že Macron si môže robiť, čo chce: “francúzska tradícia nie je švédskou tradíciou.”

Jednota V4

Macronove vyhlásenia tiež pomohli podporiť prekvapivú jednotu medzi krajinami V4. Krajiny Vyšehradskej skupiny od začiatku vojny neboli zajedno v žiadnej otázke týkajúcej sa Ukrajiny. Počas utorkového pražského samitu však všetci štyria lídri Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska vylúčili vyslanie vojsk na Ukrajinu.

Budapešť a Bratislava – dve európske vlády podporujúce mier – dali svoje postoje jasne najavo už v pondelok večer. Varšava a Praha to isté potvrdili o deň neskôr.

Pobaltské krajiny boli vo svojich reakciách menej rozhodné. Podľa nemenovaného diplomata oboznámeného s parížskymi rokovaniami boli práve ony tými, ktoré najviac podporili Macronovu rétoriku. Minister obrany Litvy Arvydas Anušauskas povedal, že vyslanie jednotiek NATO zostáva možnosťou, “ale nie na bojové operácie”. Estónska premiérka Kaja Kallas uviedla, že o vyslaní jednotiek sa v Paríži ani nediskutovalo. „Možno sa aj toto stratilo pri preklade,“ zhodnotil.

Paríž sa, prirodzene, snažil túto rozpačitú situáciu čo najviac napraviť.

Francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné objasnil Macronove výroky. Uviedol, že prezident mal na mysli len konkrétne, nebojové úlohy. Ide napríklad o odmínovanie, kybernetickú obranu alebo výrobu zbraní na mieste.

Dodal, že tieto úlohy si môžu vyžadovať prítomnosť vojenského personálu na Ukrajine. Vysvetlil, že Francúzsko sa vyhne “prekročeniu prahu boja” – nech už to znamená čokoľvek.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Vo veku 55 rokov zomrela v utorok slovenská spisovateľka Jana Benková. Informáciu o jej úmrtí zverejnilo na svojom webe Slovenské literárne centrum (SLC), zosnulej spisovateľke vzdala hold na sociálnej sieti i Alena Heribanová, o ktorej Benková napísala monografiu.

Čítať viac | 07:14

Saudská Arábia, Omán a Katar varujú USA pred novým úderom na Irán, píše The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje.

Arabské krajiny upozornili americkú administratívu, že pokus o podobné kroky bude šokom pre ropné trhy, píše denník.

07:04

Trump sa predsa len vyjadril k Iránu, ale v porovnaní s tým, čo povedal skôr, neprezradil nič nové.

Znovu vyzval „iránskych patriotov“, aby pokračovali v protestoch, a povedal, že zrušil rokovania s iránskymi úradmi.

Dodajme, že má rôzne údaje o počte zabitých protestujúcich.

„Ak sú tieto čísla správne, zaobchádzajú s vami mimoriadne kruto,“ povedal Trump.