Podľa líbyjského premiéra to bol americký prezident Obama, ktorý tento chaos spôsobil.
Premiér vyzval Západ, aby prevzal zodpovednosť za chaos, ktorý vypukol v roku 2011 v rámci zásahu NATO pod vedením USA. Zvrhnutie líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího priviedlo teraz Líbyu na prah občianskej vojny .
Od zvrhnutia Kaddáfího došlo v Líbyi k nezvrátiteľnej zmene. Dve vlády súťažia o nadvládu v krajine. Jedna vláda inštalovaná pomocou OSN 2016 pod vedením Sarraja v Tripolise. Druhá, neuznaná, sídli v Tobruku.
Tobrukova vláda vyhlásila v roku 2018 medzinárodné uznanie Sarraja za nezákonné. Vladu v Tobruku silne podporuje Khalif Haftar, náčelník líbyjskej národnej armády (LNA). Opakované rozhovory medzi Sarrajom a Haftarom o vyriešení konfliktu boli prerušené. Odvtedy zúri boj medzi východom a západom krajiny. Situáciu komplikujú islamistickí bojovníci, rôzne kmene a medzinárodné záujmy v pozadí.
Bohaté líbyjské zásoby ropy, najväčšie v Afrike, budú pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo v krajine zúri vojna. Príjem z ropného priemyslu je pre Líbyu nevyhnutný, ale aj medzinárodné korporácie dosahujú obrovské zisky. Najväčšie ropné pole v Líbyi sa nachádza v povodí Sirte-v blízkosti Tripolisu, kde v súčasnosti prebieha boj. Druhé najväčšie ropné pole v Sharare je pod kontrolou spoločnosti Haftar a jeho LNA.
Veľká časť vývozu ropy z Líbye smeruje do Európy: do Nemecka, Španielska a Francúzska. Líbyjská národná ropná spoločnosť (NOC) vlastní aj výrobné konzorcium. Hlavnými aktérmi sú British Petroleum, a od roku 2018 taliansky ENI. Potrubia v Líbyi sú často cieľom teroristických útokov a vandalizmu.
Celý tento vojnou spôsobený chaos Líbyu destabilizoval natoľko, že nie je schopná zabrániť tomu, aby utečenci z celej Afriky neopúšťali krajinu smerom EÚ. Podľa premiéra Mayez al-Sarraja bude druhá migračná vlna katastrofická, pretože do Európy prinesie veľké množstvo teroristov a zločincov.
Andrea Lopatková