Rovnako ako stovky tisíc iných civilistov, sa aj ona ocitla medzi dvoma znepriatelenými bojujúcimi stranami. Zane teraz žije na predmestí Tripolisu v utečeneckom tábore. Verí, že mala šťastie. Mnoho rodín zostalo bez strechy nad hlavou, bez peňazí a tiež bez prístupu k vode z vodovodu.
“Prosili sme vládu Líbye, aby čo najskôr zastavila krviprelievanie, aby nám čo najskôr pomohla, ale doteraz sme nedostali nič. Nemáme kam ísť,” hovorí ďalšia utečenkyňa, Abdel-Hafez Rokaya.
Viac ako 300 tisíc ľudí z desiatok miest v krajine, utieklo zo svojich domovov kvôli neustálym bojom. Niektorí spia v parkoch, niektorí v školách. Tí čo sa uchýlili do utečeneckých táborov sú nútení si postaviť prístrešok z materiálov ktoré vedia získať po okolí. Ich prítomnosť dráždi miestnych obyvateľov.
Líbya naďalej upadá do priepasti občianskej vojny a humanitárne organizácie tvrdia, že sa nemôžu dostať k utečencom, poskytnúť im neodkladnú zdravotnú starostlivosť a zabezpečiť jedlo. Zima je pred dverami a podľa nich sa situácia stáva kritickou.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že zostávajúci ľudia bez domova z 29 miest zúfalo potrebujú prístrešok a stravu. Ale neustále boje a nedostatok prostriedkov bránia v poskytnutí pomoci a to napriek tomu, že bolo vynaložených 35 miliónov dolárov na to, aby sa pripravila. Medzinárodným spoločenstvom uznaná vláda Líbye je teraz vo vyhnanstve niekoľko tisíc kilometrov na východ, nemá žiaden vplyv na situáciu a nemá ani potrebné finančné prostriedky.
Ekonomika kedysi najbohatšiej krajiny v tomto regióne bola úplne zničená počas útokov USA a NATO, ktoré viedli k zvrhnutiu režimu Muammara Kaddáfího. Takže väčšia časť humanitárnej pomoci pochádza od líbyjských dobrovoľníckych skupín, ktoré ju uskutočňujú z darov miestnych podnikov a podnikateľov.
Líbya je rozdelená na dve polovice. Lojálni vláde podporovanej Západom bojujú proti koalícii ozbrojených skupín z Misuratu, mesta v západnej časti krajiny. Tieto skupiny v auguste dobyli hlavné mesto a vymenovali svoju vládu. Obe strany sa považujú za legitímne a jedna druhú obviňuje z humanitárnej krízy. Bývalí členovia povstania z roku 2011 hovoria, že situácia je teraz omnoho horšia ako za Kaddáfího.
“Chceli sme vytvoriť demokratickú a slobodnú krajinu, skúsili sme to. Avšak nie je možné vytvoriť pokojnú spoločnosť, keď okolo sú samé zbrane a ozbrojené skupín. Líbya sa rozdelila na ozbrojené skupiny slúžiace rôznym politikom a politickým stranám. Preto nie je možné skončiť boje a každý deň ľudia opúšťajú celé mestá, každý deň sa objavujú noví utečenci, nové obete, nová krv. Je po všetkom ” trúchli bývalý rebel z Tripolisu Marouan Karzaj.
Nie je veľa možností na vyriešenie konfliktu v Líbyi: mierové rokovania s medzinárodnými sprostredkovateľmi stroskotali, násilia je stále viac a boje sú stále krutejšie.
jf