Aktuálny vývoj cien energií zostáva v súlade so základnými prognózami Európskej centrálnej banky. Podľa Borisa Vujčiča, guvernéra chorvátskej centrálnej banky a nastávajúceho viceprezidenta ECB, by súčasné ceny nemali zásadne vychýliť infláciu ani tempo hospodárskeho rastu v eurozóne. Správu priniesla agentúra Reuters.
Včera 20:28
Európska komisia v pondelok večer spustila neohlásené inšpekcie v priestoroch nemenovanej spoločnosti pôsobiacej v sektore čokoládových cukroviniek. Razie prebiehajú v dvoch členských štátoch EÚ pre podozrenie z porušenia antitrustových pravidiel. Podľa spravodajcu TASR má Komisia obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže.
Včera 20:27
Európske burzy v pondelok oslabili v reakcii na napätú situáciu na Blízkom východe. Investori negatívne zareagovali na krok americkej armády, ktorá spustila blokádu iránskych prístavov a námornej dopravy v Hormuzskom prielive. O pondelňajšom vývoji informovala agentúra DPA.
Včera 20:26
Izraelské sily počas uplynulých 24 hodín zasiahli na juhu Libanonu približne 150 objektov spojených s hnutím Hizballáh. Podľa agentúry AFP útoky smerovali najmä na odpaľovacie zariadenia protitankových rakiet a veliteľské centrá, pričom armáda hlási aj elimináciu buniek, ktoré plánovali útoky na jej vojakov.
Včera 20:18
Maďarský prezident Tamás Sulyok prostredníctvom svojej kancelárie nepriamo odmietol výzvu lídra strany Tisza Pétera Magyara na odstúpenie z funkcie. Vo vyhlásení, na ktoré upozornil server hvg.hu, sa hlava štátu odvolala na ústavne stanovené podmienky výkonu mandátu, čím podľa analytikov naznačila svoj úmysel zotrvať v úrade.
Včera 20:07
Maďarský prezident Tamás Sulyok pozval lídrov kľúčových politických strán na stredajšie rokovania o zostavení novej vlády. Pozvanie na stretnutie dostali Péter Magyar (Tisza), Viktor Orbán (Fidesz) a László Toroczkai (Mi Hazánk). Hlava štátu o tom informovala v pondelok na sociálnej sieti, uvádza budapeštiansky spravodajca TASR.
Včera 20:05
Prímerie medzi USA a Iránom, oznámené minulý utorok, sa nateraz dodržiava. Potvrdil to pakistanský premiér Šahbáz Šaríf s dodatkom, že sa momentálne hľadajú riešenia sporných bodov, ktoré vyplynuli z neúspešných víkendových rokovaní v Islamabade. Správu priniesla TASR na základe agentúr AFP a DPA.
Poľské ministerstvo financií predlžuje platnosť zníženej spotrebnej dane z palív až do konca apríla 2026. Vláda týmto krokom reaguje na pretrvávajúcu nestabilitu na globálnych trhoch v dôsledku situácie na Blízkom východe. Informáciu priniesla agentúra TASR.
Včera 19:22
Európska únia dosiahla v roku 2025 v obchode s liekmi a farmaceutikami rekordný prebytok 220,5 miliardy eur. Podľa údajov Eurostatu, na ktoré upozornila TASR, vyviezli členské krajiny tovar v hodnote 366,2 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz predstavoval 145,7 miliardy eur.
Včera 19:21
Progresívne Slovensko (PS) kritizuje zámer ministra investícií Samuela Migaľa rozšíriť zoznam prioritných okresov z 19 na 30. Hnutie upozorňuje, že bez dodatočných financií tento krok rozriedi pomoc a v konečnom dôsledku uškodí najmenej rozvinutým regiónom.
Včera 19:04
Podľa prieskumu denníkov Financieele Dagblad a Trouw získali leví podiel z vlaňajších holandských daňových úľav pre inovácie iba tri veľké firmy. Výrobca čipových strojov ASML, farmaceutický gigant MSD a portál Booking.com si rozdelili takmer 90 % z celkového balíka 2,9 miliardy eur. Na tieto zistenia upozornil spravodajca TASR.
Včera 19:03
Banková rada NBS v pondelok schválila emisiu pamätnej dvojeurovej mince. Tá vyjde v júni tohto roka a pripomenie 50. výročie triumfu československých futbalistov na majstrovstvách Európy.
Včera 19:02
Rusko je ochotné v rámci prípadnej mierovej dohody medzi USA a Iránom prevziať a uskladniť iránsky obohatený urán. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova tento návrh Vladimira Putina naďalej platí, no dotknuté strany naň zatiaľ nereagovali.
Včera 18:29
Americký prezident Donald Trump v pondelok varoval pred okamžitou likvidáciou iránskych plavidiel, ktoré by sa pokúsili narušiť blokádu prístavov vyhlásenú Spojenými štátmi. Toto vyhlásenie nadväzuje na nedeľné oznámenie Ústredného velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) o uzatvorení iránskych prístavov v Perzskom a Ománskom zálive.
„Trump sa zdá byť úplne pomätený a je potrebné o tom hovoriť,“ napísala bývalá ministerka zahraničných vecí a prvá dáma USA.
Včera 18:01
Americký federálny súd v pondelok zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa voči denníku Wall Street Journal a Rupertovi Murdochovi. Trump sa domáhal odškodného vo výške desiatich miliárd dolárov za článok, ktorý rozoberal jeho väzby na Jeffreyho Epsteina, no súd jeho nároky neuznal.
Včera 17:38
Kremeľ neplánuje pogratulovať Péterovi Magyarovi k víťazstvu v maďarských voľbách, pričom hovorca Dmitrij Peskov tento krok odôvodnil maďarskou podporou protiruských sankcií. V rozhovore pre televíziu Vesti Peskov otvorene označil Maďarsko za nepriateľskú krajinu, ktorej Rusko vzhľadom na jej politický postoj nebude zasielať žiadne gratulácie.
Včera 17:37
Český premiér Andrej Babiš nateraz považuje otázku zloženia delegácie na samit NATO v Ankare za predčasnú, keďže podujatie sa uskutoční až o tri mesiace. Pripomenul však, že zahraničnú politiku určuje vláda a podľa jeho slov aj hlava štátu akceptovala, že výber účastníkov spadá do vládnej kompetencie.
Včera 17:27
Šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan obvinil izraelský kabinet pod vedením Benjamina Netanjahua zo snahy vykresliť Turecko ako nového nepriateľa, bez ktorého podľa neho Izrael nedokáže existovať. Toto vyhlásenie odráža dlhodobo sa zhoršujúce vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré eskalovali po vypuknutí konfliktu v Pásme Gazy v októbri 2023.
Leynová predniesla správu o stave Únie: Oživenie po koronakríze bude mať aj jasnú sociálnu dimenziu. Budúcimi cieľmi je spoločná migračná politika, ochrana médií a ľudských práv
EÚ sa počas pandémie koronavírusu dokázala ekonomicky spamätať a dbá na to, aby oživenie po koronakríze malo aj jasnú sociálnu dimenziu. Uviedla to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v rámci svojej správy o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu
Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
Brusel/Štrasburg 15. septembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Julien Warnand, Yves Herman, Jean-Francois Badias, Martin Baumann)
▶❚❚↻
.
Šéfka eurokomisie zdôraznila, že EÚ dokázala v časoch pandémie rýchlo reagovať aj v ekonomickej oblasti. Spresnila, že program SURE podporil milióny zamestnancov a státisíce podnikov v celej Únii. Upozornila, že kým po finančnej kríze trvalo osem rokov, kým sa HDP krajín Únie zotavilo na predkrízovú úroveň, tohto roku už 19 krajín dosahuje úrovne spred koronakrízy.
Budúcnosť je podľa nej v investíciách do rozvoja, čo má podobu 5G sietí a najmä digitalizácie a digitálnych zručností. Únia musí preskúmať, ako pandémia ovplyvnila ekonomiku, a zaistiť ďalší rozvoj vnútorného trhu, ktorý vytvára nové pracovné miesta a konkurencieschopnosť. Pripomenula, že EK vlani predložila iniciatívy, ktoré majú zaručiť Európe suverenitu vo výskumnej oblasti, a najnovšie úsilie sa v podobe nového zákona sústredí na zabezpečenie suverenity v oblasti čipov a polovodičov, na ktoré je odkázaný moderný priemysel.
Únia však podľa von der Leyenovej nechce zabudnúť ani na sociálny rozvoj, pomáha budovať európsky pilier sociálnych práv, aby bolo možné poskytnúť dôstojné pracovné miesta so spravodlivými podmienkami a sociálnym zabezpečením pre všetkých.
.
„Navrhneme novú európsku stratégiu pre starostlivosť, aby každý mohol dostať čo najlepšiu starostlivosť a dobrú životnú rovnováhu,“ povedal pred europoslancami.
Zároveň spresnila, že sociálna spravodlivosť je aj otázkou daňovej spravodlivosti, a preto všetky podniky musia platiť dane. Komisia bude aj naďalej bojovať proti daňovým únikom a pripraví zákon, ktorý sa zameria na zisky schránkových spoločností. Chce navrhnúť aj zavedenie minimálnej dennej sadzby pre spoločnosti.
V správe o stave Únie ocenila výsledky boja proti pandémii
Európa potrebuje dušu, ideály a politickú vôľu. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v rámci svojej druhej správy o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu a naznačila, ktorým smerom by Únia mala ísť
Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
Šéfka eurokomisie využila príležitosť zhodnotiť uplynulý rok, ktorý bol poznačený koronakrízou, očkovacími kampaňami a spustením európskeho plánu obnovy a počas ktorého sa zrodila Európska zelená dohoda, ako aj projekt európskej digitálnej dekády.
.
Leyenová upozornila, že EÚ za uplynulý rok kvôli pandémii zažila najhoršiu zdravotnícku a ekonomickú krízu a našla na ňu spoločnú odpoveď v podobe programu EÚ budúcej generácie (NGEU), ktorý znamená investovať do krátkodobej obnovy a dlhodobej prosperity Únie. A ako odpoveď na najväčšiu ekologickú krízu EÚ ponúkla Európsku zelenú dohodu.
Šéfka EK priznala, že pred Úniou stoja veľké výzvy v rozdrobenom a rýchlo meniacom sa svete, nájsť na ne riešenie bude podľa jej slov „skúškou charakteru“ a vyjadrila nádej, že Európa v tejto skúške obstojí. Dodala, že lídrom Európskej rady a Európskeho parlamentu v stredu zaslala list s prioritami EK na budúci rok.
Podľa jej slov EÚ dokázala spoločnými silami zareagovať na pandémiu, podarilo sa zaistiť dostatočný počet vakcín (1,8 miliardy dávok) aj pre prípad tretej dávky očkovania a spoločne sa dohodnúť na covidpasoch, ktoré sa stali realitou v čase, keď sa inde na svete o tomto type dokumentov len hovorilo.
Ocenila, že v EÚ je zaočkovaných vyše 70 percent dospelej populácie, hoci s rozdielmi medzi krajinami, čo treba prekonať, a tiež skutočnosť, že Únia pomáha s očkovaním aj iným krajinám a ako jediný región sveta sa o svoje vakcíny delí s tými chudobnými, keď darovala už vyše 100 miliónov očkovacích látok proti COVID-19.
Dodala, že rozvojové krajiny majú iba jednopercentnú zaočkovanosť, čo je nespravodlivé, aj preto EÚ investuje miliardu eur do posilnenia výrobných kapacít mRNA vakcín v Afrike.
.
„Toto nie je maratón, ale my sme pomáhali a prejavili solidaritu. Sľúbili sme dodať 200 miliónov vakcín a Európska komisia chce dodať ďalších 200 miliónov dávok do polovice roku 2022,“ opísala situáciu.
V najbližšej dobe sa podľa nej treba vyvarovať, aby nedošlo k „pandémii nezaočkovaných“ aj v Európe, a preto je prioritou posilniť odolnosť pred ďalšími pandémiami. Vznikol projekt HERA zameraný na pripravenosť a rekcie na nové zdravotné situácie, pričom EK podporuje budovanie zdravotníckej únie a do tejto oblasti do roku 2027 investuje 50 miliárd eur.
„Aby žiaden lokálny vírus nespôsobil svetovú pandémiu,“ vysvetlila Von der Leyenová.
Chce spoločnú migračnú politiku, ochranu médií a ľudských práv
Európska komisia (EK) bude brániť ľudské práva aj za cenu právnych konaní. Upozornila na to v stredu predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v rámci svojej správy o stave Únie, ktorú predniesla pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu
Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
EÚ je odhodlaná pomáhať pobaltským krajinám v ich spore s Bieloruskom, ktoré cielene zneužíva ľudské práva a nelegálnu migráciu v snahe destabilizovať Európu. V širšom kontexte však Únia musí posilniť schengenský priestor a zabezpečiť ochranu svojich vonkajších hraníc.
„Tu však musíme mať spoločnú reč ohľadom riadenia migrácie,“ odkázala šéfka eurokomisie.
Pripomenula, že nový pakt pre migráciu a azyl, ktorý pripravil jej tím, dáva priestor na riešenie mnohých situácií, zatiaľ však členské štáty v tejto oblasti dosiahli slabý pokrok.
Dodala, že ide o dôležitú tému, ktorú treba urýchliť, a zároveň treba vrátiť dôveru medzi členské štáty navzájom a dôveru v to, že EÚ dokáže zvládnuť migráciu a pomáhať tým najslabším. Podľa jej slov treba zabrániť nezákonnej migrácii a riešiť problémy legálnych utečencov, utekajúcich napríklad pred vojnou, a nájsť spôsob, ako ich integrovať v prospech európskej ekonomiky.
Von der Leyenová vo svojej správe neobišla ani citlivú otázku ľudských práv v samotnej Únii. Zdôraznila, že rozsudky Súdneho dvora EÚ v oblasti ľudských práv sú záväzné pre všetky krajiny. Pripomenula vydávanie pravidelných správ o právnom štáte a spresnila, že od roku 2022 eurokomisia do nich zakomponuje aj konkrétne odporúčania pre členské štáty v oblastiach, kde zlyhávajú.
.
Bez toho, aby menovala konkrétnu krajinu, priznala, že EK je znepokojená situáciou v oblasti justície v niektorých členských štátoch, čo podľa nej Brusel rieši najskôr dialógom a potom právnym konaním, lebo „európske hodnoty musíme ochraňovať“.
Komisia v oblasti justície podala žalobu na Poľsko a výhrady má aj voči Maďarsku. S oboma uvedenými krajinami má EK názorové nezhody aj v oblasti práv ľudí z LGBTIQ komunity. Von der Leyenová pred europoslancami zdôraznila, že „každý má právo byť tým, čím chce byť, milovať, koho chce, a žiť bez strachu“.
To bol zároveň aj odkaz na ženy, ktoré sú terčom domáceho násilia, čo podľa nej pandémia ešte viac zvýraznila. Zdôraznila, že ženy musia žiť slobodne a bez strachu, aj preto eurokomisia do konca tohto roka predloží návrh zákona o boji proti násiliu na ženách.
V závere svojho prejavu v pléne EP sa Von der Leyenová zastala novinárov, lebo mnohí z nich sú vystavení tlakom a hrozbám len preto, že vykonávajú svoju prácu. Spomenula aj zavraždených novinárov Daphne Caruanu Galiziovú, Jána Kuciaka a Petera de Vriesa.
„Spája ich to, že bojovali za právo na informácie. Informácia je verejný majetok, preto musíme chrániť tých, ktorí nám túto transparentnosť dávajú,“ vysvetlila.
.
Pripomenula, že exekutíva EÚ prijala odporúčania pre lepšiu ochranu novinárov a chce účinnejšie bojovať proti tým, ktorí ohrozujú slobodu médií. Na rok 2022 chystá eurokomisia nový návrh zákona o slobode médií.
„Lebo ochranou médií ochraňujeme aj našu demokraciu,“ uviedla.
V závere správy o stave Únie Von der Leyenová konštatovala, že „naša Únia je krásna a jedinečná a krásne jedinečná“, a svoj prejav, ktorý viedla v nemčine, angličtine a francúzštine, ukončila s odkazom na „ducha EÚ“, že aj keď sa niekedy zdá, že je niečo nemožné, nakoniec sa to vždy dá dosiahnuť.
Upozornila na ciele v oblasti klímy, obrany a obchodu
EÚ sa musí v najbližšej budúcnosti viditeľnejšie sústrediť na klimatické ciele, spoločnú obranu a spravodlivý obchod.
.
Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
Tohtoročná správa Medzivládnej komisie OSN pre zmenu klímy (IPCC) je podľa šéfky eurokomisie alarmujúca a dôkazom, že klimatické zmeny sú spôsobené človekom, a preto aj človek s tým môže niečo urobiť. Dodala, že EÚ a jej členovia už aj niečo robia, o čom svedčí nárast elektromobility, iniciatívy v oblasti energeticky účinných budov, ale najmä EÚ ako prvá na svete prijala klimatický zákon, legislatívu, ktorá chce veci meniť.
Zároveň však chce EÚ zabezpečiť, aby klimatické ambície boli ruka v ruke so sociálnymi ambíciami a viedli k odstraňovaniu energetickej chudoby, ktorou trpí 34 miliónov Európanov.
Von der Leyenová ocenila, že EÚ chce zdvojnásobiť investície do biodiverzity pre najohrozenejšie krajiny sveta a venuje ďalšie štyri miliardy na klimatické financovanie, ale dodala, že Únia v tom nemôže zostať sama a pred klimatickým summitom OSN v Glasgowe (COP26) musia aj iní svetoví aktéri prijať konkrétne plány a záväzky, aby sa sľuby pretavili do skutočných krokov.
Únia musí klásť veľký dôraz aj na ochranu svojej bezpečnosti, uviedla von der Leyenová. Upozornila, že vstupujeme do „éry hyperkonkurencie“, keď niektoré krajiny nemajú zábrany šíriť dezinformácie, využívať disruptívne technológie a tiež preteky v zbrojení, aby si zaistili vlastný prospech. Podľa jej slov je prioritou pre EÚ zabezpečiť stabilitu v jej susedstve, lebo ak sa neriešia krízy v zahraničí, „tie sa dostanú k nám“.
Šéfka EK uviedla, že EÚ je poskytovateľom bezpečnosti, zúčastňuje sa na rôznych mierových misiách v zahraničí, a hoci vzniká čosi ako európsky ekosystém obrany, snahou má byť vytvorenie európskej obrannej únie vrátane spoločného budovania obrany proti kyberútokom, kde by EÚ mala sama rozvíjať potrebné moderné technológie a spoločne hodnotiť a čeliť hrozbám tohto druhu.
„Ak bude politická vôľa, dokážeme urobiť veľa,“ odkázala šéfka EK.
Podľa nej to znamená ustáliť kolektívny proces rozhodovania, tesnejšiu spoluprácu tajných služieb a silových zložiek a rozvojových agentúr. Dodala, že EÚ nemá potrebnú hĺbku poznatkov, lebo nemá dobre poprepájané dôležité informácie. Vyslovila sa za vytvorenie „spoločného centra osvety“, ktoré by sústreďovalo všetky dôležité informácie pre bezpečnosť.
.
Vyslovila sa aj za lepšiu interoperabilitu medzi členmi EÚ, čo má výsledky napríklad pri spoločných nákupoch obrannej techniky alebo pri znížení DPH na niektoré strategické tovary.
Do tohto kontextu spadajú snahy EÚ posilňovať tradičné a budovať nové partnerstvá. Von der Leyenová pripomenula, že vzniklo partnerstvo pre technologický vývoj s USA, v politickej oblasti chce Brusel posmeliť partnerov na západnom Balkáne a uistiť ich o podpore ich integračných ambícií, pričom je vôľa sústrediť sa na rôzne aspekty vzťahov s Tureckom. Šéfka eurokomisie však upozornila na „nové generácie partnerstiev“, čoho míľnikom bude nová indopacifická stratégia. Vo vzťahoch s Afrikou sa Únia chce okrem iného zamerať na investície do energetiky a vytvoriť trh so zeleným vodíkom.
Von der Leyenová upozornila, že obchodovať so svetom je dobré, ale EÚ to nemôže robiť na úkor dôstojnosti ľudí a ich slobody.
„Máme okolo 25 miliónov ľudí, ktorí žijú pod hrozbou nútenej práce. Nemôžeme akceptovať, že ich vynútená práca sa dostane v podobe výrobkov do Európy. Navrhneme zákaz dovozu takýchto výrobkov do EÚ, lebo práva nie sú na predaj,“ odkázala.
Slovenskí europoslanci: Von der Leyenová mala hovoriť viac o klíme a reformách
Správa o stave Únie, ktorú v stredu v Štrasburgu predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pomenovala súčasné problémy Európanov a naznačila výzvy, ktorým sa bude EÚ v najbližšom období zaoberať. Zhodli sa na tom slovenskí europoslanci
Na kombosnímke europoslanci zľava zhora Miriam Lexmann, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Vladimír Bilčík, Michal Šimečka, Martin Hosík a Michal Wiezik
Monika Beňová (Smer-SD) pripomenula, že správa o stave Únie je príležitosťou, keď sa eurokomisia zodpovedá za svoje 12-mesačné pôsobenie v prospech občanov EÚ – tento rok aj za to, či a ako prispela k zmierňovaniu vplyvov koronakrízy a k ochrane tých najzraniteľnejších.
.
„Medzi často zdôrazňované témy patrí najmä boj proti klimatickej zmene či podpora digitalizácie, o nič menej dôležitý však nie je ani boj proti chudobe, diskriminácii, za sociálnu spravodlivosť či opatrenia zamerané na odstraňovanie nezamestnanosti mladých,“ uviedla.
Podľa jej slov tieto a mnohé iné sociálne témy EK odsúva na vedľajšiu koľaj, čo treba zmeniť. Už aj preto, že hospodárske ozdravenie prináša so sebou aj bezprecedentné zvyšovanie cien.
„Práve ochrana a minimálne garancia životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva je niečo, čím sa musíme začať okamžite zaoberať,“ odkázala.
Martin Hojsík(PS) skonštatoval, že šéfka eurokomisie vyzdvihla urgentnosť klimatickej krízy, a ocenil, že sa zamerala aj na spravodlivosť riešenia tejto krízy.
„Som presvedčený, že dušou riešenia klimatickej krízy musí byť práve spravodlivosť. Pomáhať musíme tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí si to dokážu vylobovať. Náklady na boj s klimatickou krízou musia niesť tí, ktorí znečisťujú, nie tí, ktorí na to doplácajú,“ vysvetlil.
A dodal, že EÚ potrebuje podporiť prechod na lokálne zelené energie, zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a odolnosť a zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých.
Michal Wiezik(SPOLU) podotkol, že rozprava so šéfkou eurokomisie o stave Únie bola v duchu ponaučení z pandémie konavírusu.
.
„Osobne som dúfal vo väčší dôraz na klimatickú zmenu a stratu biodiverzity. Odznelo, že sme pripravení robiť viac, sme dokonca pripravení zdvojnásobiť externé náklady na biodiverzitu s dôrazom na menej rozvinuté krajiny, no paradoxne sme nepočuli nič o stave lesov, praktikách v poľnohospodárstve či životných podmienkach zvierat v európskom priestore,“ upozornil.
Podľa jeho slov je dobré, že EÚ je pripravená zvýšiť snahy o záchranu klímy a žiada takéto záväzky aj od svojich partnerov vo svete, lebo klimatické ambície musia byť nasledované globálnym úsilím.
Eugen Jurzyca(SaS) priznal, že nečakal, že šéfka eurokomisie pri slovách o vyšetrovaní justičných káuz a slobode médií spomenie aj Slovensko a vraždu Jána Kuciaka. V oblasti ekonomiky bolo podľa neho pozitívne hodnotený boj EK s pandémiou COVID-19.
„Na strane druhej mala viac hovoriť o znižovaní verejných dlhov a podporiť nepopulárne reformy, lebo čelíme veľkým problémom a sú tu reformy, o ktorých treba politicky hovoriť,“ opísal situáciu.
Spresnil, že EK by mala nielen hovoriť, ale z plánu obnovy aj vyčleniť peniaze na nepopulárne reformy či už v justícii, sociálnom systéme alebo v oblasti ochrany životného prostredia.
Slovenskí europoslanci uviedli, v čom má byť EÚ aktívnejšia
Správa o stave Únie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej slovenských europoslancov presvedčila v niektorých bodoch, zároveň však naznačili, kde by EÚ mala byť aktívnejšia.
.
Ivan Štefanec (KDH) uviedol, že pre EÚ bola pandémia šancou pre reformu v tých oblastiach, kde to občania môžu najviac pozitívne pocítiť. Jednou z nich je aj zdravotná únia, ktorá nebola pôvodne plánovaná, no EÚ je „živý celok“ a prispôsobuje sa dobe.
„Prepojenie zdravotníckych systémov a budovanie spoločných kapacít bude znamenať zlepšenie starostlivosti o chorých a zachráni mnohé životy,“ vysvetlil.
Ocenil tiež, že von der Leyenová zdôraznila aj boj proti korupcii a za slobodu slova, čo je tiež oblasť, ktorou sa Únia doteraz až tak nezaoberala.
„Náš európsky priestor nemôže fungovať bez demokratických hodnôt. Von der Leyenová spomenula Slovensko a Jána Kuciaka ako príklad boja za slobodu slova a proti zločinu, ktorý musíme podporovať,“ dodal.
Robert Hajšel (Smer-SD) po vystúpení šéfky eurokomisie uviedol, že aj napriek pokroku v boji proti koronakríze, schváleniu národných plánov obnovy slúžiacich pri oživovaní utlmenej ekonomiky ostáva pred EÚ a jej štátmi veľa práce. V prvom rade treba posilniť strategickú autonómiu Únie v priemysle, čo ukazuje nedostatok polovodičov a rôznych surovín nevyhnutných pre úspešný prechod k zelenšej a digitálnej ekonomike. V oblasti zelených reforiem spresnil, že treba zabrániť tomu, aby ich cenu platili slabšie sociálne vrstvy obyvateľstva zvýšenými účtami za energie.
Situácia v Afganistane zasa podľa jeho slov naznačila potrebu budovania strategickej autonómie aj v oblasti obrany.
„Táto Európska komisia chcela byť geopolitickou, ale zatiaľ to tak nie je,“ upozornil.
.
Pokiaľ ide o vakcinačný proces, súhlasí s tým, že v EÚ sú veľké rozdiely v miere zaočkovania medzi jednotlivými štátmi a stále sa čaká na upravenú vakcínu, ktorá bude účinnejšou proti novým typom mutácií.
Vladimír Bilčík (SPOLU) ocenil skutočnosť, že von der Leyenová venovala veľa priestoru slobodným médiám a vyjadrila vôľu viac im pomáhať a chrániť novinárov. Lebo demokracia vo viacerých členských krajinách sa zhoršuje a slobodné médiá sú medzi prvými, ktoré sa autoritárski lídri snažia dostať pod kontrolu.
„Vo svojom prejave spomenula aj Jána Kuciaka. Navrátenie spravodlivosti na Slovensko nebude možné bez dôslednej ochrany práce slobodných médií a ochrany novinárov, no napriek tomu sa v našej domácej verejnej debate úzko zameriavame len na reformu justície,“ odkázal poslanec.
Zároveň privítal, že von der Leyenová jasne naznačila, že považuje rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu za kľúčové.
„Oceňujem, že na konci septembra navštívi tento región, aby krajinám vyslala jasný signál, že Európa je pripravená na prístupové procesy. Západný Balkán čakajú nové európske investície, ktoré pomôžu oživiť prístupový proces a pritiahnuť krajiny bližšie k Únii,“ opísal situáciu.
.
Európska únia poskytne Afganistanu 100 miliónov eur
Európska únia poskytne Afganistanu v rámci humanitárnej pomoci ďalších 100 miliónov eur, aj to vyhlásila v stredu na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
„Musíme urobiť všetko pre to, aby sme odvrátili skutočné riziko veľkého hladomoru a humanitárnej katastrofy. A urobíme to, že opäť zvýšime humanitárnu pomoc pre Afganistan, a to o 100 miliónov eur,“ uviedla Leyenová k Afganistanu, ktorý po nedávnom odchode západných vojsk obsadilo militantné hnutie Taliban.
V súvislosti s pandémiou koronavírusového ochorenia COVID-19 Leyenová povedala, že Európska únia daruje chudobnejším krajinám ďalších 200 miliónov dávok vakcín, a to do polovice budúceho roka.
Okrem toho podľa nej Európska únia usporiada na budúci rok, počas francúzskeho predsedníctva v EÚ, summit o obrane.
„Je načase, aby Európa postúpila na ďalšiu úroveň,“ dodala.
Rok 2022 by mal byť Európskym rokom mládeže
Von der Leyenová v pléne EP pripomenula, že prebieha Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá dáva šance najmä mladej generácii predstaviť svoje názory. Zdôraznila, že eurokomisia sa bude riadiť závermi konferencie, a navrhla, aby rok 2022 bol Európskym rokom mládeže.
Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
„EÚ bude taká silná, ako bude naša mladá generácia – odhodlaná, odvážna a súcitná. To bude dôležitejšie než kedykoľvek predtým,“ skonštatovala.
Podľa jej slov netreba zabúdať na mladých ľudí, ktorí prepadli cez sociálny systém, a treba chrániť ich budúcnosť, aj preto ozdravný plán EÚ budúcej generácie (NGEU) musí byť financovaný z vlastných zdrojov. Komisia pripravuje program ALMA, ktorý umožní mladým ľuďom bez práce a ktorí nie sú v systéme vzdelávania získať pracovné skúsenosti a prácu v inom členskom štáte EÚ.
V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článokObeťou tragickej zrážky vetroňov nad Borišovom bol 65-ročný Poliak, v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.
Nový diskusný systém
Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk
Doprava cez strategický Hormuzský prieliv zostáva v pondelok takmer úplne paralyzovaná po týždňoch vojenských konfliktov, pričom neexistujú známky zlepšenia napriek…
13. 04. 2026 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
13. 04. 2026 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
Návšteva premiéra Roberta Fica vo Vietname naznačila ambíciu Slovenska posilniť svoje ekonomické a strategické väzby s jednou z najdynamickejšie rastúcich…
13. 04. 2026 |Z domova|
3 min. čítania |0 komentárov
13. 04. 2026 |Z domova|
3 min. čítania |0 komentárov
NAŽIVO
Aktuálny vývoj cien energií zostáva v súlade so základnými prognózami Európskej centrálnej banky. Podľa Borisa Vujčiča, guvernéra chorvátskej centrálnej banky a nastávajúceho viceprezidenta ECB, by súčasné ceny nemali zásadne vychýliť infláciu ani tempo hospodárskeho rastu v eurozóne. Správu priniesla agentúra Reuters.
Včera 20:28
Európska komisia v pondelok večer spustila neohlásené inšpekcie v priestoroch nemenovanej spoločnosti pôsobiacej v sektore čokoládových cukroviniek. Razie prebiehajú v dvoch členských štátoch EÚ pre podozrenie z porušenia antitrustových pravidiel. Podľa spravodajcu TASR má Komisia obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže.
Včera 20:27
Európske burzy v pondelok oslabili v reakcii na napätú situáciu na Blízkom východe. Investori negatívne zareagovali na krok americkej armády, ktorá spustila blokádu iránskych prístavov a námornej dopravy v Hormuzskom prielive. O pondelňajšom vývoji informovala agentúra DPA.
Včera 20:26
Izraelské sily počas uplynulých 24 hodín zasiahli na juhu Libanonu približne 150 objektov spojených s hnutím Hizballáh. Podľa agentúry AFP útoky smerovali najmä na odpaľovacie zariadenia protitankových rakiet a veliteľské centrá, pričom armáda hlási aj elimináciu buniek, ktoré plánovali útoky na jej vojakov.
Včera 20:18
Maďarský prezident Tamás Sulyok prostredníctvom svojej kancelárie nepriamo odmietol výzvu lídra strany Tisza Pétera Magyara na odstúpenie z funkcie. Vo vyhlásení, na ktoré upozornil server hvg.hu, sa hlava štátu odvolala na ústavne stanovené podmienky výkonu mandátu, čím podľa analytikov naznačila svoj úmysel zotrvať v úrade.
Včera 20:07
Maďarský prezident Tamás Sulyok pozval lídrov kľúčových politických strán na stredajšie rokovania o zostavení novej vlády. Pozvanie na stretnutie dostali Péter Magyar (Tisza), Viktor Orbán (Fidesz) a László Toroczkai (Mi Hazánk). Hlava štátu o tom informovala v pondelok na sociálnej sieti, uvádza budapeštiansky spravodajca TASR.
Včera 20:05
Prímerie medzi USA a Iránom, oznámené minulý utorok, sa nateraz dodržiava. Potvrdil to pakistanský premiér Šahbáz Šaríf s dodatkom, že sa momentálne hľadajú riešenia sporných bodov, ktoré vyplynuli z neúspešných víkendových rokovaní v Islamabade. Správu priniesla TASR na základe agentúr AFP a DPA.
Návšteva premiéra Roberta Fica vo Vietname naznačila ambíciu Slovenska posilniť svoje ekonomické a strategické väzby s jednou z najdynamickejšie rastúcich…
13. 04. 2026 |Z domova|
3 min. čítania |0 komentárov
13. 04. 2026 |Z domova|
3 min. čítania |0 komentárov
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok označila kritiku pápeža Leva XIV. zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa za „neprijateľnú“. Reagovala…
13. 04. 2026 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
13. 04. 2026 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
Tri z krajín V4 držali doposiaľ pokope predstavitelia zdravého rozumu: Fico, Babiš, a predovšetkým Orbán. Od pondelka bude všetko ináč,…
13. 04. 2026 |Komentáre|
4 min. čítania |0 komentárov
13. 04. 2026 |Komentáre|
4 min. čítania |0 komentárov
NAŽIVO
Aktuálny vývoj cien energií zostáva v súlade so základnými prognózami Európskej centrálnej banky. Podľa Borisa Vujčiča, guvernéra chorvátskej centrálnej banky a nastávajúceho viceprezidenta ECB, by súčasné ceny nemali zásadne vychýliť infláciu ani tempo hospodárskeho rastu v eurozóne. Správu priniesla agentúra Reuters.
Včera 20:28
Európska komisia v pondelok večer spustila neohlásené inšpekcie v priestoroch nemenovanej spoločnosti pôsobiacej v sektore čokoládových cukroviniek. Razie prebiehajú v dvoch členských štátoch EÚ pre podozrenie z porušenia antitrustových pravidiel. Podľa spravodajcu TASR má Komisia obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže.
Včera 20:27
Európske burzy v pondelok oslabili v reakcii na napätú situáciu na Blízkom východe. Investori negatívne zareagovali na krok americkej armády, ktorá spustila blokádu iránskych prístavov a námornej dopravy v Hormuzskom prielive. O pondelňajšom vývoji informovala agentúra DPA.
Včera 20:26
Izraelské sily počas uplynulých 24 hodín zasiahli na juhu Libanonu približne 150 objektov spojených s hnutím Hizballáh. Podľa agentúry AFP útoky smerovali najmä na odpaľovacie zariadenia protitankových rakiet a veliteľské centrá, pričom armáda hlási aj elimináciu buniek, ktoré plánovali útoky na jej vojakov.
Včera 20:18
Maďarský prezident Tamás Sulyok prostredníctvom svojej kancelárie nepriamo odmietol výzvu lídra strany Tisza Pétera Magyara na odstúpenie z funkcie. Vo vyhlásení, na ktoré upozornil server hvg.hu, sa hlava štátu odvolala na ústavne stanovené podmienky výkonu mandátu, čím podľa analytikov naznačila svoj úmysel zotrvať v úrade.
Včera 20:07
Maďarský prezident Tamás Sulyok pozval lídrov kľúčových politických strán na stredajšie rokovania o zostavení novej vlády. Pozvanie na stretnutie dostali Péter Magyar (Tisza), Viktor Orbán (Fidesz) a László Toroczkai (Mi Hazánk). Hlava štátu o tom informovala v pondelok na sociálnej sieti, uvádza budapeštiansky spravodajca TASR.
Včera 20:05
Prímerie medzi USA a Iránom, oznámené minulý utorok, sa nateraz dodržiava. Potvrdil to pakistanský premiér Šahbáz Šaríf s dodatkom, že sa momentálne hľadajú riešenia sporných bodov, ktoré vyplynuli z neúspešných víkendových rokovaní v Islamabade. Správu priniesla TASR na základe agentúr AFP a DPA.
Poľské ministerstvo financií predlžuje platnosť zníženej spotrebnej dane z palív až do konca apríla 2026. Vláda týmto krokom reaguje na pretrvávajúcu nestabilitu na globálnych trhoch v dôsledku situácie na Blízkom východe. Informáciu priniesla agentúra TASR.
Včera 19:22
Európska únia dosiahla v roku 2025 v obchode s liekmi a farmaceutikami rekordný prebytok 220,5 miliardy eur. Podľa údajov Eurostatu, na ktoré upozornila TASR, vyviezli členské krajiny tovar v hodnote 366,2 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz predstavoval 145,7 miliardy eur.
Včera 19:21
Progresívne Slovensko (PS) kritizuje zámer ministra investícií Samuela Migaľa rozšíriť zoznam prioritných okresov z 19 na 30. Hnutie upozorňuje, že bez dodatočných financií tento krok rozriedi pomoc a v konečnom dôsledku uškodí najmenej rozvinutým regiónom.
Včera 19:04
Podľa prieskumu denníkov Financieele Dagblad a Trouw získali leví podiel z vlaňajších holandských daňových úľav pre inovácie iba tri veľké firmy. Výrobca čipových strojov ASML, farmaceutický gigant MSD a portál Booking.com si rozdelili takmer 90 % z celkového balíka 2,9 miliardy eur. Na tieto zistenia upozornil spravodajca TASR.
Včera 19:03
Banková rada NBS v pondelok schválila emisiu pamätnej dvojeurovej mince. Tá vyjde v júni tohto roka a pripomenie 50. výročie triumfu československých futbalistov na majstrovstvách Európy.
Včera 19:02
Rusko je ochotné v rámci prípadnej mierovej dohody medzi USA a Iránom prevziať a uskladniť iránsky obohatený urán. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova tento návrh Vladimira Putina naďalej platí, no dotknuté strany naň zatiaľ nereagovali.
Včera 18:29
Americký prezident Donald Trump v pondelok varoval pred okamžitou likvidáciou iránskych plavidiel, ktoré by sa pokúsili narušiť blokádu prístavov vyhlásenú Spojenými štátmi. Toto vyhlásenie nadväzuje na nedeľné oznámenie Ústredného velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) o uzatvorení iránskych prístavov v Perzskom a Ománskom zálive.
„Trump sa zdá byť úplne pomätený a je potrebné o tom hovoriť,“ napísala bývalá ministerka zahraničných vecí a prvá dáma USA.
Včera 18:01
Americký federálny súd v pondelok zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa voči denníku Wall Street Journal a Rupertovi Murdochovi. Trump sa domáhal odškodného vo výške desiatich miliárd dolárov za článok, ktorý rozoberal jeho väzby na Jeffreyho Epsteina, no súd jeho nároky neuznal.
Včera 17:38
Kremeľ neplánuje pogratulovať Péterovi Magyarovi k víťazstvu v maďarských voľbách, pričom hovorca Dmitrij Peskov tento krok odôvodnil maďarskou podporou protiruských sankcií. V rozhovore pre televíziu Vesti Peskov otvorene označil Maďarsko za nepriateľskú krajinu, ktorej Rusko vzhľadom na jej politický postoj nebude zasielať žiadne gratulácie.
Včera 17:37
Český premiér Andrej Babiš nateraz považuje otázku zloženia delegácie na samit NATO v Ankare za predčasnú, keďže podujatie sa uskutoční až o tri mesiace. Pripomenul však, že zahraničnú politiku určuje vláda a podľa jeho slov aj hlava štátu akceptovala, že výber účastníkov spadá do vládnej kompetencie.
Včera 17:27
Šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan obvinil izraelský kabinet pod vedením Benjamina Netanjahua zo snahy vykresliť Turecko ako nového nepriateľa, bez ktorého podľa neho Izrael nedokáže existovať. Toto vyhlásenie odráža dlhodobo sa zhoršujúce vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré eskalovali po vypuknutí konfliktu v Pásme Gazy v októbri 2023.
Aktuálny vývoj cien energií zostáva v súlade so základnými prognózami Európskej centrálnej banky. Podľa Borisa Vujčiča, guvernéra chorvátskej centrálnej banky a nastávajúceho viceprezidenta ECB, by súčasné ceny nemali zásadne vychýliť infláciu ani tempo hospodárskeho rastu v eurozóne. Správu priniesla agentúra Reuters.
Včera 20:28
Európska komisia v pondelok večer spustila neohlásené inšpekcie v priestoroch nemenovanej spoločnosti pôsobiacej v sektore čokoládových cukroviniek. Razie prebiehajú v dvoch členských štátoch EÚ pre podozrenie z porušenia antitrustových pravidiel. Podľa spravodajcu TASR má Komisia obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže.
Včera 20:27
Európske burzy v pondelok oslabili v reakcii na napätú situáciu na Blízkom východe. Investori negatívne zareagovali na krok americkej armády, ktorá spustila blokádu iránskych prístavov a námornej dopravy v Hormuzskom prielive. O pondelňajšom vývoji informovala agentúra DPA.
Včera 20:26
Izraelské sily počas uplynulých 24 hodín zasiahli na juhu Libanonu približne 150 objektov spojených s hnutím Hizballáh. Podľa agentúry AFP útoky smerovali najmä na odpaľovacie zariadenia protitankových rakiet a veliteľské centrá, pričom armáda hlási aj elimináciu buniek, ktoré plánovali útoky na jej vojakov.
Včera 20:18
Maďarský prezident Tamás Sulyok prostredníctvom svojej kancelárie nepriamo odmietol výzvu lídra strany Tisza Pétera Magyara na odstúpenie z funkcie. Vo vyhlásení, na ktoré upozornil server hvg.hu, sa hlava štátu odvolala na ústavne stanovené podmienky výkonu mandátu, čím podľa analytikov naznačila svoj úmysel zotrvať v úrade.