„Skrátené konanie je inštitút vyhradený pre mimoriadne okolnosti, kedy hrozí porušenie základných ľudských práv, bezpečnosti štátu alebo značné hospodárske škody. Predkladateľ nepreukázal existenciu žiadnej z týchto okolností. Naopak, paradoxne dochádza k využitiu inštitútu určeného na ochranu práv za účelom prijatia legislatívy, ktorá úroveň ochrany práv znižuje. Obídenie riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania znemožnilo odbornú diskusiu k tak závažnému zásahu do inštitucionálneho rámca ochrany oznamovateľov, čo považujeme za prejav svojvôle a porušenie princípov transparentnej tvorby práva,” zdôraznila rada. Ako ďalej upozornila, navrhovaná právna úprava môže byť v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva únie. Článok 25 smernice totiž explicitne stanovuje, že implementácia smernice nesmie byť dôvodom na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty priznávajú.

„Zrušenie existujúceho nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie inštitúciou s nižším stupňom nezávislosti a kompetencií predstavuje flagrantné porušenie tohto záväzku. Smernica vyžaduje, aby orgány príslušné na prijímanie hlásení a poskytovanie ochrany boli funkčne nezávislé. Navrhované zmeny, ktoré politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci, sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom,” uviedla rada prokurátorov

Rada takisto vníma prechodné ustanovenia návrhu zákona ako ústavne nekonformné, nakoľko zavádzajú prvky pravej retroaktivity a narúšajú princíp legitímnych očakávaní. „Návrh zákona smeruje k tomu, aby ochrana, ktorá bola oznamovateľom právoplatne priznaná podľa doterajších predpisov, zanikla alebo bola prehodnotená podľa nových, prísnejších kritérií. Takýto postup je v právnom štáte neakceptovateľný. Oznamovatelia konali v dôvere v platný právny poriadok, ktorý im garantoval ochranu pred odvetnými opatreniami. Zmena “pravidiel počas hry” podkopáva dôveru občanov v inštitúcie a stabilitu právneho poriadku,” zdôraznila rada.

Praktickým dôsledkom prijatia návrhu zákona bude podľa rady prokurátorov okamžité a citeľné zhoršenie postavenia osôb, ktoré nahlásili korupciu alebo inú závažnú protispoločenskú činnosť. „Zúžením definície oznamovateľa a oslabením ochranného mechanizmu sa títo ľudia vystavujú priamemu riziku straty zamestnania, šikany a iných foriem postihu zo strany zamestnávateľov, často naviazaných na verejnú moc. Neistota ohľadom trvania a rozsahu ochrany bude mať silný odstrašujúci účinok na potenciálnych budúcich oznamovateľov,” skonštatovala rada. Doplnila, že toto povedie k zníženiu odhaľovania trestnej činnosti, čo je v príkrom rozpore s verejným záujmom na potieraní kriminality a s úlohou prokuratúry ako orgánu ochrany práv.

Vláda v sobotu 22. novembra na mimoriadnom rokovaní schválila návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zo schváleného návrhu vyplýva, že doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa ku dňu účinnosti zákona ruší a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom, preberá všetky jeho práva a povinnosti. Návrh zákona konkrétne zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň kabinet schválil aj návrh na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu.