Skrátené legislatívne konanie v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov nie je zákonné, generálny prokurátor vysvetlil, v čom vidí problém

Žilinka upozornil, že zákon jasne stanovuje, za akých podmienok je možné vykonať skrátené legislatívne konanie. Vysvetlil, že ide o mimoriadne okolnosti, keď sú napríklad ohrozené základné ľudské práva a slobody, je ohrozená bezpečnosť, alebo štátu hrozia značné hospodárske škody. „Navrhovateľ prakticky v návrhu neuviedol jeden jediný konkrétny dôvod na to, aby bolo vykonané skrátené legislatívne konanie,“ vyhlásil Žilinka.

Nebolo podľa neho uvedené ani to, aké základné ľudské práva a slobody by mohli byť ohrozené, respektíve aké boli ohrozované alebo porušované, keď si to vyžaduje bezprostredný mimoriadny a okamžitý zásah zákonodarcu. A to napriek tomu, že podľa vyjadrení politikov bola príprava návrhu dlhodobá. Čo sa zmenilo za niekoľko dní, týždňov a mesiacov, a dovolím si povedať, že aj niekoľko rokov?“ uviedol Žilinka. Generálny prokurátor chcel pokračovať vo vysvetľovaní toho, prečo skrátené legislatívne konanie nie je v tomto prípade zákonné, no jeho odpoveď prerušili pre vystúpenie predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana.

Vláda v sobotu 22. novembra na mimoriadnom rokovaní schválila návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zo schváleného návrhu vyplýva, že doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa ku dňu účinnosti zákona ruší a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom, preberá všetky jeho práva a povinnosti. Návrh zákona konkrétne zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň kabinet schválil aj návrh na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu.