Reforma daní z práce pritvrdí, zamestnanci z každého eura navyše uvidia podľa rozpočtovej rady len 41 centov

Už dnes sa hraničná efektívna sadzba pri zárobkoch od približne 580 eur mesačne pohybuje podľa rady tesne pod hranicou 50 percent. Pri príjmoch nad 2 540 eur dosahuje okolo 52 percent, čo podľa odborníkov znamená, že zamestnanec si z každého dodatočne zarobeného eura ponechá menej ako polovicu. Po zavedení nových pravidiel sa tieto sadzby ešte zvýšia. Od hrubej mzdy 5 875 eur budú dodatočné náklady práce zaťažené približne 56 percentami a pri príjmoch nad 7 302 eur dokonca takmer 59 percentami. Ako upozorňuje RRZ, pri tejto úrovni zaťaženia zamestnanec z jedného eura vyšších nákladov práce získa len približne 41 centov.

Zmeny súvisia so zrýchleným krátením nezdaniteľnej časti základu dane a zavedením dvoch nových sadzieb, 30 a 35 percent, pre vyššie príjmové pásma. V praxi tak štát presunie väčšiu časť daňového bremena na vysokokvalifikovaných zamestnancov, zatiaľ čo najbohatšie domácnosti s príjmami z kapitálu či majetku zostanú takmer nedotknuté. RRZ preto pripomína, že z pohľadu dlhodobého rastu je efektívnejšie zdaňovať majetok ako pracovné príjmy.

Slovensko však už roky podľa rady čelí výraznému odlevu talentu, a to nielen medzi mladými ľuďmi odchádzajúcimi na zahraničné univerzity, ale aj medzi vyššie kvalifikovanou pracovnou silou. V globalizovanom prostredí totiž krajiny súťažia o investície aj mozgy. A vysoké hraničné zdanenie môže túto pozíciu podľa RRZ výrazne oslabiť. Kým mnohé štáty OECD ponúkajú dočasné daňové úľavy pre špecialistov prichádzajúcich zo zahraničia, Slovensko ide opačným smerom.

Navyše, vyššie daňové zaťaženie prirodzene zvyšuje riziko, že kvalifikovaní pracovníci presunú svoje príjmy do právnych foriem s nižšou daňovou záťažou, ako sú živnosti, malé eseročky či výplata príjmov cez dividendy. To môže podľa rady viesť k zníženiu budúcich verejných príjmov, hoci zámerom reformy je práve ich zvýšenie.