Vládou pripravený „Návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike“ (UV-25156/2024), ktoré dostalo označenie „Lex atentát“ navrhla vláda prijať v skrátenom legislatívnom konaní a počas júnovej schôdze zákonodarného zboru prešiel do druhého čítania, kde sa očakáva, že prejde ešte istými zmenami, nakoľko s vecnými pripomienkami prišla súdna rada, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, či Slovenská advokátska komora. Aké oblasti navrhovaný zákon rieši? Ktoré ustanovenia vyvolávajú oprávnenú kritiku? A čo sa do návrhu a nič s atentátom a bezpečnostnými opatreniami spoločné nemá?

Skrátené legislatívne konanie

Matúš Šutaj Eštok odôvodňuje skrátené legislatívne konanie skutočnosťou, že čo iné ako útok na demokracie zakladá dôvod na skrátené legislatívne konanie.

Doživotná ochranka a renta

Zákon rozširuje súčasný okruh ústavných činiteľov, ktorí majú nárok na doživotnú ochranku spojenú s doživotnou rentou o premiérov a predsedov národnej rady, ktorí odslúžia vo funkcii celé 2 funkčné obdobia. Nakoľko toto kritérium spĺňa momentálne len Robert Fico, ktorý má za sebou už 4 funkčné obdobia, je tento návrh predmetom kritiky zo strany opozície, že je šitý na jednu osobu. Kritiku odmieta Robert Kaliňák so slovami, že ide o všeobecné kritérium, ktoré môžu do budúcna naplniť ďalší politici.

Ochrana ústavných činiteľov

Zaisťovanie ochrany sa bude týkať aj detí a rodinných príslušníkov vybraných osôb, ako aj tzv. lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky.

Posilnenie právomoci spravodajských služieb

S ochranou ústavných činiteľov úzko súvisí posilnenie pôsobnosti pre SIS získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie týkajúce sa ochrany určených osôb a ich nahlasovanie orgánom Policajného zboru.

Právo na zhromažďovanie

Návrhom zákona sa podmienky a rozsah výkonu zhromažďovacieho práva, kde dochádza k úprave rozsahu a podmienok, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť.

Zákon navrhuje zákaz narúšania jedného legálne zvolaného pokojného protestu iným, prípadne aktivitami, ktoré by mohli pokojný priebeh protestu narušiť. Každý má mať právo na slobodné a pokojné uplatnenie svojho politického práva na zhromažďovanie. Ak by zákon platil, keď protestovala Matica Slovenská pred DPOH proti dehonestovaniu slovenského dejateľa a spisovateľa Pavla Országha Hviezdoslava vedením divadla, boli by jeho účastníci ochránení pred vyčíňaním antify.

Navrhuje sa rozšíriť zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov aj na miesta, kde pravidelne alebo aktuálne rokujú alebo sídlia ďalšie vysoké ústavné orgány, akými sú prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky. Dnes toto platí pre miesta, kde rokuje NR SR.

Ďalej sa navrhuje presunúť zhromaždenia mimo rezidenčných zón, aby sa neprotestovalo v mieste bydliska, voči komu je protest namierený. Aby nebolo narušené právo na súkromie a nerušené užívanie obydlia v tom mieste bývajúcich osôb. Uvidíme, kde sa bude pri aplikácii zákona môcť slobodne protestovať. V každom prípade by to malo ochrániť verejné osoby pred tým, aby im agresívni politici stavali pod oknami šibenice.

Kontroverziu vyvoláva pokutovanie obce v prípade, že bude táto disponovať informáciami z polície, že je ohlásené zhromaždenie rizikové a oznámené riziká sa naplnia. Bremeno zvládnuť provokatérov sa týmto presúva na obec, ktorá zhromaždenie umožní. Pokuta pre obec je v tomto prípade stanovená na 16 500 EUR. Obec tým získava alibi zakázať akýkoľvek protest. Dôvod sa vždy nájde.

Navrhovatelia udávajú 3 dôvody na zákaz zhromaždenia:

1. Na zhromaždeniach sa vyslovujú názory na riešenie verejných a iných spoločných a spoločenských udalostí, takže nie je dôvod, aby sa protestovalo pod oknami dotknutej osoby.
2. Predchádzanie stretu viacerých konkurenčných zhromaždení na jednom mieste v prípade, že riziko konfliktu je vysoké a nie je možné s použitím síl na zabezpečenie poriadku prípadné konflikty eliminovať,
3. Ochrana základných práv: práva na súkromie a práva na pokojné užívanie obydlia, nakoľko základné práva majú aj v ústave prednosť pred výkonom politických práv.

Priestupok proti zhromažďovaciemu právu

Zákon zavádza nový priestupok „Priestupok proti zhromažďovaciemu právu“, ktorého sa dopustí ten, kto zvolá alebo usporiada zhromaždenie a nesplní si oznamovaciu povinnosť, alebo usporiada zakázané zhromaždenie. Ďalej sa priestupku dopustí ten, čo koná v rozpore s príkazmi usporiadateľa, alebo v rozpore s opatreniami na zabezpečenie zhromaždenia. Priestupku sa dopustí aj ten, čo narúša priebeh zhromaždenia, pritom zákon taxatívne definuje, čo všetko sa považuje za narušenie zhromaždenia. Priestupku sa dopustí aj účastník zhromaždenia, ktorý sa maskuje alebo aj ten, čo si na zhromaždenie prinesie zbraň. Pokuta za spáchanie tohto priestupku môže byť uložená od 165 EUR do 1 650 EUR.

Nenávisť v online priestore

Ďalšou oblasťou, ktorá vyvoláva kritiku kompetentných sú navrhované zmeny na obmedzenie slobody slova v online priestore.

Vládny návrh zjednodušuje prácu polície pri objasňovaní priestupku v online prostredí, nakoľko na vyžiadanie si od poskytovateľov služieb v online priestore informácií na identifikáciu osoby, ktorá sa priestupku dopustila, jej bude stačiť súhlas prokurátora. Svoje výhrady k tmu, aby toto povolenie udeľoval prokurátor vyjadril Generálny prokurátor.

Zákonom sa dopĺňa definícia priestupku v zákone o priestupkoch o znenie „Ak to povaha priestupku umožňuje, priestupku je možné sa dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby“, to znamená, že zavádza pre celú škálu priestupkov možnosť dopustenia sa ho aj v online priestore. To znamená, že sa dáva na rovnakú úroveň priestupok vo fyzickom priestore a v online priestore, ak je tento možné v online priestore spáchať.

Priestupky v oblasti utajovaných skutočností

Vládny návrh upravuje aj pokuty za nezákonné filmovanie a fotografovanie, ako aj letecké snímkovanie objektov. Pokuta bola stanovená v tomto prípade do 33 000 EUR

Okrem toho definuje, že priestupku v oblasti utajovaných skutočností sa môže dopustiť nielen oprávnená osoba, ktorá poruší niektorú z povinností uloženú jej zákonom, ale aj nepovolaná osoba, ktorá nezachová mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach, ktoré sa jej stali známe, nesplní povinnosť oznámiť informáciu, o ktorej sa dozvedel, alebo povinnosť odovzdať nájdenú vec obsahujúcu utajovanú skutočnosť, prípadne použije technický prostriedok v rozpore s ustanoveniami tohto zákona. Pokuta sa v týchto prípadoch pohybuje od 500 do 1 660 EUR.

Nezaplatená pokuta sa stáva trestným činom

Ďalšou oblasťou, ktorá pobúrila kompetentných aj laickú verejnosť je zavedenie trestného činu za neuhradenie pokuty. Je skutočne na mieste otázka, ako táto záležitosť súvisí s atentátom, či polarizáciou spoločnosti. Aj v samotnom zdôvodnení, ktoré ponúkol navrhovateľ zákona sa bude len veľmi ťažko hľadať súvislosť s atentátom: „Dôvodom je snaha reagovať na prípady svojvoľného ignorovania ukladaných peňažných sankcií, ktorým sa podrýva autorita administratívneho trestania orgánmi štátu, ako aj nedostatočný odstrašujúci efekt výkonu správneho rozhodnutia“, uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Ak by toto ustanovenie platilo v čase pandémie, tak tí, čo odmietli zaplatiť pokutu za porušenie nezmyselných Mikasovych protipandemických opatrení ako bol povinný odstup, či nezmyselné nosenie rúška, mohli skončiť vo väzení.

Zhrnutie

Nakoľko motívy útočníka boli politické, pričom k jeho postupnej radikalizácii došlo na protivládnych protestoch, v podstate od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 až po voľbu prezidenta v roku 2024, je pochopiteľné, že zákon na tlmenie vášní a nenávisti po atentáte zasiahne do práva na zhromažďovanie sa, bude sa snažiť utlmiť nenávisť v online priestore a teda zasiahne slobodu prejavu. Nakoľko ide o ústavné práva, je dôležité, aby tieto zostali zachované a zároveň ich bolo aj naďalej možné zmysluplne vykonávať.

Aj zvýšenie ochrany ústavných činiteľov, dokonca aj lídrov parlamentnej opozície je na mieste.

Zrovnaním priestupku vo fyzickom priestore s priestupkom v online priestore vládna koalícia zadefinovala celú škálu nových priestupkov vo virtuálnom svete. To, aké množstvo priestupkov týmto ustanovením v zákone o priestupkoch vzniklo, ukáže život. Ale nepochybne to naše virtuálne životy obmedzí.

Za faul voči občanom, ktorí našli občiansku odvahu a sa vzopreli voči Mikasovým protipandemickým opatreniam v čase, keď iní držali hubu a krok s Matovičovým režimom, považujem možnosť ísť sedieť za neuhradenie vyrúbenej pokuty.

Ani väzenie za nezaplatenú pokutu ani doplnenie priestupku a sankcie pre nepovolanú osobu do zákona o utajovaných skutočnostiach, ktoré je možno potrebné, nijako nesúvisí s atentátom na premiéra.

Prečítajte si tiež

• Prečo je dôležité prijať “lex atentát“ v skrátenom konaní ?
• Poslanci posunuli do druhého čítania lex atentát
• Smer-SD avizuje v lex atentát zmeny, obciam nemajú hroziť sankcie