Môj profil 
Predplatné
“Ty leť, okrídlený vietor ….
všetkým na svete povedz,
ako na krymských brehoch
bojovali naši dedovia
a preslávili v bojoch
Legendárny Sevastopoľ,
nedobytný pre nepriateľov,
Sevastopoľ, Sevastopoľ –
pýcha ruských námorníkov!”
25. decembra 2019 prvykrát od roku 2014, kedy Ukrajina prerušila železničné spojenie s Petrohradom a Moskvou cez Ukrajinu, prišiel do Sevastopoľu priamy vlak z Petrohradu. Prišiel po novovybudovanej železnici cez Krasnodarsky kraj a 19 kilometrový Krymský most. Toto nové železničné spojenie vlakom trvá 43 hodín a 25 minút a treba prejsť cez 118 riek 2729 kilometrov a 19 zastávok. Príchod vlaku vítali na železničnej stanici davy Sevastopoľčanov hymnou mesta „Legendárny Sevastopoľ“, tancami a opakovaným skandovaním „Rossija, Rossija“ ( Rusko, Rusko). Ďalšia časť blokády bola prelomená. Moskva a Petrohrad sú znova spojené so Simferopoľom a Sevastopoľom železnicou.
Sevastopoľ má osobitné miesto v ruskom historickom vedomí. Tu vo vtedy východorímskom (byzantskom) meste Chersones knieža novgorodské a veľknieža kyjevské Vladimír Veľký v roku 988 prijal krst a tiež ruku cárovny Anny, dcéry byzantského cisára Romana II a sestry cisárov Vasila II a Konštantína VIII. Annina sestra Theophanu sa pre zmenu vydala za cisára svätej ríše rímskej Otta II. V Chersonese sa začali písať dejiny kresťanskej „Rusi“, čo malo nesmierny kultúrny a civilizačný vplyv na Rusov a ruský štát. Antický Chersones je dnes po zničení Tatáro-Mongolmi zo Zlatej Hordy v ruinách.
V 19. storočí Rusi postavili na prepokladanom mieste krstu Vladimíra Veľkého chrám svätého Vladimíra. Mnohé rokovania medzi ukrajinskými a ruskými námornými veliteľmi vo februári 2014 prebiehali práve v chráme svätého Vladimíra, spoločnom posvätnom mieste pre Rusov aj Ukrajincov. Podľa niektorých zdrojov tento fakt významne prispel k tomu, že nedošlo ku krviprelievaniu a väčšina ukrajinských jednotiek zložila zbrane a prešla na ruskú stranu.
Sevastopoľ je známy tiež tým, že nepretržite od založenia mesta v roku 1783 je základňou ruského čiernomorského loďstva (aj počas ukrajinskej správy v rokoch 1992 – 2014). Do ruskej kolektívnej pamäti sa zapísal hrdinskou 349-dňovou obranou (prvá obrana Sevastopoľa) ruskými vojskami Sevastopoľa v rokoch 1854-1855 pred útočiacimi spojenými vojskami Veľkej Británie, Francúzska, Turecka a Sardínska (ktoré o päť rokov neskoršie zjednotilo Taliansko).
Po ústupe ruských jednotiek Sevastopoľ bol v troskách. Americký spisovateľ Mark Twain navštívil mesto 12 rokov po vojne a takto opísal mesto: „Pompeje sa zachovali ďaleko viac ako Sevastopoľ. Nech sa pozrieš na hociakú stranu, všade vidíš iba zrúcaniny. Ako keby strašné zemetrasenie celou svojou silou zasiahlo tento kúsok zeme“. Francúzsky spisovateľ Victor Hugo zase porovnal obranu Sevastopoľa k obliehaniu Tróje. V Paríži na spomienku tej strašnej krvavej Krymskej vojny nazvali jednu z významných tepien Paríža „Boulevard de Sébastopol“ (Sevastopoľský bulvár). Prvá obrana Sevastopoľa je opísaná ruským spisovateľom Levom Tolstým v Sevastopoľských poviedkach, ktorý je aj autorom románov ako napríklad „Vojna a mier“ alebo „Anna Kareninová“.
Druhá 250-dňová obrana Sevastopoľa prebiehala počas druhej svetovej vojny od 30. októbra 1941 do 4. júla 1942. 22. júna 1941 hitlerovské Nemecko bez vypovedania vojny zaútočilo na ZSSR. Prvé mesiace vojny, napriek ojedinelým úspechom pri odrážaní nemeckej agresie, priniesli vojenskú katastrofu pre ZSSR. Začiatkom decembra Nemci stáli pred bránami Moskvy. Dnes miesto najväčšieho nemeckého postupu je už dávno súčasťou Moskvy. Sevastopoľ ukazoval príklad celej krajine a úporne sa bránil skoro 250 dní. V novembri a decembri sovietske vojská prímorskej armády v Sevastopoli a Čiernomorská flotila odrazili dve veľké nemecké ofenzívy pod velením maršala Mansteina.
Obrana v tyle nemeckej armády trvala až do začiatku júla 1942. Známy anglický historik Antony Beevor cituje nemeckého prieskumníka v poslednej fáze obliehania: „Toto už nie je vojna, ale čisté ničenie dvoch svetových výhľadov“ (to jesť opevnení na brehu Čierneho mora s nádherným výhľadom). Beevor tiež cituje iného poddôstojníka: „Stratil som veľa kamarátov. Raz počas bitky som začal plakať ako malý chlapec“. Práve po bitke o Sevastopoľ jasajúci Hitler povýšil Mansteina a urobil ho poľným maršalom.
Výnosom z 1. mája 1945 štyri mestá boli vyhlásené mestami – hrdinami. Boli to Leningrad (Petrohrad), Stalingrad (Volgograd), Sevastopoľ a Odesa. Po vojne na jednom z najväčších námestí Nachimova (ruský námorný admirál, ktorý sa vyznamenal počas prvej obrany Sevastopoľa) bol postavený „pamätník hrdinskej obrany Sevastopoľa v 1941 – 1942“. Mesto ruskej vojenskej slávy Sevastopoľ a Rusko zaplatili krutú daň. Státisíce ruských a sovietskych vojakov je pochovaných v Sevastopole a jeho okolí.
Dnešný Sevastopoľ má okolo 450 tisíc obyvateľov a podľa ruskej ústavy je jedným z troch miest federálneho významu. Ďalšími sú Moskva a Petrohrad. Po zvrhnutí vlády prezidenta Janukoviča a zákaze používania ruštiny v úradnom styku mestká rada Sevastopoľa vyhlásila nezávislosť a referendum. Účasť na referende 16. marca 2014 dosiahla 89,5 percenta oprávnených voličov a 95,6 percenta sa vyslovilo sa znovuzjednotenie s Ruskom. Ale podľa rozhodnutia EU referendum bolo neplatné a udalosti boli nazvané anexiou.
Zaujímavosťou je, že mnohí v Sevastopole volajú obdobie správy Sevastopoľa nezávislou Ukrajinou v rokoch 1992 – 2014 treťou obranou Sevastopoľa. 1. januára 1992 Čiernomorská flotila sa náhle dostala pod jurisdikciu nezávislej Ukrajiny. Ale loďstvo sa odmietlo podriadiť príkazom z Kyjeva a takisto odmietlo zložiť prísahu Ukrajine 3. januára 1992 . V ten deň zložila prísahu Ukrajine 700-tisícová skupina sovietskych vojsk na Ukrajine.
Ale loďstvo vyhlásilo, že čiernomorská flotila je ruská a podlieha veleniu z Moskvy, čím asi zaskočilo samotnú Moskvu prezidenta Jelcina. Nakoniec po zložitých rokovaniach flotila bola rozdelená a Rusko dostalo do prenájmu Sevastopoľskú základňu Čiernomorského loďstva. Ale iba 7 percent dôstojníkov sa za šesť rokov (1992-1997) pridalo na ukrajinskú stranu. A to napriek tlaku, vyhrážkam či silovým provokáciam. Až 28 mája 1997 bola podpísaná rusko-ukrajinská dohoda o pravidlách a podmienkach pobytu čiernomorského loďstva na území Ukrajiny. Ruské základne boli teraz prenajaté Ukrajinou Rusku. Rusko mohlo používať aj dve letiská, jedno v Sevastopole a druhé v Simferopole. Navyše tiež niektoré vojenské zariadenia v iných častiach Krymu. Podľa dohody vojenský kontingent Ruska nemal presiahnuť 25 tisíc vojakov.
Zachovanie ruského čiernomorského loďstva v Sevastopole zohralo významnú úlohu pri zachovaní „ruského ducha“ v Sevastopoli. Ďalšou zaujímavosťou je, že po násilnom odstránení bývalého prezidenta Janukoviča a zákaze ruského jazyka, v novom „revolučnom“ parlamente Ukrajiny bol podaný návrh na vypovedanie zmluvy o pobyte Čiernomorského ruského loďstva v Sevastopole. Udalosti nabrali spád a skončili sa referendom v Sevastopole a na Kryme. No a drvivá väčšina zdvorilých ľudí (vežlivyje ľudi) boli práve ruskí vojaci zo Sevastopoľa.
Aká budúcnosť čaká Sevastopoľ? Zatiaľ sa stal staveniskom ako aj celý Krym. Nie je to len železnica. Po zastavení dodávok elektriny z Ukrajiny boli napriek sankciám postavené dve nové elektrárne s celkovým výkonom 940MW v Simferopole a Sevastopole, čo predstavuje 90 percent spotreby elektriny na Kryme a Sevastopole. Buduje sa nová diaľnica „Tavrida“ od Krymského mosta cez Simferopoľ do Sevastopoľa. Vo dne, v noci. 251 kilometrov. Autostráda má byť hotová o tri roky, koncom roka 2022. Pripomínajú sa slová:
„Ty leti krylatyj veter, (Ty leť, okrídlený vietor)
vsem na svete ty povedaj (všetkým na svete povedz)
kak na krymskych beregach (ako na krymských brehoch)
Vojevali naši dedy (bojovali naši dedovia)
i proslavili v bojach (a preslávili v bojoch)
Legendarnyj Sevastopoľ (Legendárny Sevastopoľ)
nepristupnyj dľa vragov (nedobytný pre nepriateľov)
Sevastopoľ, Sevastopoľ –
gordosť ruskich morjakov“ (pýcha ruských námorníkov!)
https://www.youtube.com/watch?v=bQUyA1WdB_w&feature=youtu.be
Dezider Štefunko
.JPG)
.jpg)
