“Vláda by mala okamžite reagovať všetkými dostupnými diplomatickými opatreniami, ale aj cielenými opatreniami proti hrozbe amerických sankcií voči spoločnosti Nord Stream 2. Mala by tiež vyberať dovozné clá na skvapalnený zemný plyn zo Spojených štátov,” uvádza tlačová správa politikove slová.
Výbory pre zbrojenie Snemovne reprezentantov a Senátu USA sa dohodli o rozpočte na obranu na rok 2020. V ňom sú opäť stanovené finančné prostriedky na “boj proti Rusku“ v rôznych oblastiach. Schválený návrh zákona najmä stanovuje sankcie kvôli výstavbe plynovodov Nord Stream 2 a Turecký prúd. Teraz by mal dokument podpísať prezident USA.
Výzva k ochrane plynovodu pred sankciami USA
Už skôr poslanci Nemeckého spolkového snemu zo strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyzvali vládu, aby ochránila európske spoločnosti, ktoré sú zapojené do projektu plynovodu Nord Stream 2, pred americkými sankciami.
Poslanci označili projekt za “nevyhnutný prvok dodávok energie do Nemecka“ a poznamenali, že jeho realizácia slúži predovšetkým záujmom Nemecka a Európy.
“Akékoľvek meškanie pri uvedení Nord Stream 2 do prevádzky ohrozuje nemecké zásobovanie energiou a je potrebné sa mu vyhnúť. Federálna vláda by mala spolu s ďalšími európskymi krajinami pripraviť opatrenia, ktoré urobia sankcie neúčinnými,” uvádza sa vo vyhlásení.
Členovia AfD tiež vyzvali úrady, aby rezervovali prostriedky od Nemeckej rozvojovej banky v prípade zvýšených nákladov a výdavkov na výstavbu plynovodu a infraštruktúry.
Nord Stream 2
Kongres USA plánuje zastaviť realizáciu projektu plynovodu Nord Stream 2 prostredníctvom zákona o národnej obrane na rok 2020, vyhlásil predtým predseda senátneho výboru pre zahraničné veci Jim Risch v rozhovore pre Defense News. Podľa jeho slov návrh zákona doplnili sankciami voči spoločnostiam, ktoré sa na projekte podieľajú. Risch zároveň podotkol, že Snemovňa reprezentantov a Senát nedosiahli zatiaľ definitívnu zhodu v tomto návrhu zákona.
Projekt Nord Stream 2 predpokladá výstavbu dvoch liniek plynovodu s celkovou kapacitou 55 miliárd kubických metrov plynu ročne od pobrežia Ruska cez Baltské more do Nemecka. Mal byť dokončený v roku 2019. Plynovod povedie cez územné vody alebo výlučne ekonomické zóny Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka. Proti Nord Stream 2 aktívne vystupuje Ukrajina, ktorá sa obáva straty ziskov z tranzitu ruského plynu, a mnoho európskych krajín vrátane Poľska, Lotyšska a Litvy, a tiež USA, ktoré presadzujú v EÚ svoj skvapalnený zemný plyn. Označujú projekt za politický a ohrozujúci energetickú bezpečnosť Európy. Ruská strana neraz vyhlásila, že projekt plynovodu Nord Stream 2 je čisto komerčný a konkurenčný a poukázala na to, že nepredpokladá zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu do EÚ.