Lateránsky palác v Ríme bude od 13. decembra otvorený pre verejnosť

Rím 8. decembra 2021 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP – Alessandra Tarantino, TASR – Michal Svítok)

Takmer tritisíc metrov štvorcových, desať izieb, pápežský apartmán, súkromná kaplnka, monumentálne schodisko vedúce priamo do Baziliky svätého Jána Lateránskeho. A stôl, pri ktorom boli podpísané Lateránske zmluvy. Po dnešnej prezentácii novinárom bude od 13. novembra otvorený na prehliadky Lateránsky apoštolský palác

Bude možné navštíviť desať sál s rozlohou takmer 3 000 metrov štvorcových, pápežský apartmán a miestnosť, kde boli podpísané Lateránske zmluvy. Bude to teda púť po gobelínoch, freskových stropoch, umeleckých dielach a vzácnom starožitnom nábytku pod vedením sestier misionárok Božieho zjavenia.

Návštevníkov prekvapí Lateránsky palác – Dom rímskeho biskupa, ktorý otvorí svoje brány 13. decembra 2021. Úplne nové usporiadanie, bezbariérová trasa – prístupná pre všetkých – cez prvé poschodie Apoštolského paláca so vstupom z námestia Piazza di Porta San Giovanni, vedľa Rímskeho dómu.

Chodby Lateránskeho paláca

Areál bude prístupný len v rámci prehliadok so sprievodcom, v skupinách maximálne 30 osôb, v sprievode misionárov Božieho zjavenia, ktorí už roky ponúkajú prehliadky Ríma zamerané na umenie a vieru.

Novinári si mohli výstavu pozrieť už v utorok 7. decembra. Revitalizáciu tohto miesta, ktoré bolo po stáročia sídlom pápežov, kým sa presunulo do Vatikánu, navrhol pápež František. V liste z 20. februára minulého roka adresovanom kardinálovi vikárovi Angelovi de Donatisovi Svätý Otec napísal:

“V priebehu storočí sa Cirkev vždy snažila podporovať to, čo je plodom geniality a majstrovstva umelcov, často svedectvom skúsenosti viery a nástrojom ku cti Boha. Robí to nielen z lásky k umeniu, ale aj preto, aby chránil kultúrne dedičstvo pred výzvami a nebezpečenstvami, ktoré by ho mohli pripraviť o jeho funkciu a hodnotu.

Táto osobitná zodpovednosť, sprevádzaná starostlivým záujmom o to, aby boli miesta, budovy a diela vnímané ako prejav ľudského ducha a neoddeliteľná súčasť ľudskej kultúry, umožnila mojim predchodcom odovzdávať ich rôznym generáciám a pracovať na ich zachovaní a sprístupnení návštevníkom a bádateľom. Je to úloha, ktorá dnes zaväzuje aj rímskeho biskupa, aby sprístupnil krásu a význam nehnuteľností a umeleckého dedičstva, ktoré mu boli zverené pod ochranu.”

“Dobre si uvedomujeme hlboký význam tohto miesta,” zdôraznil kardinál de Donatis, “a bola by škoda neotvoriť ho pre verejnosť, pretože sa musíme podeliť o taký veľký poklad, musíme ho ponúknuť iným. Práve Ján XXIII. bol na toto miesto veľmi naviazaný a dokonca sa sem chcel presťahovať a žiť tu. Pápež František už nejaký čas podpisuje všetky svoje dokumenty z Lateránu, aby zdôraznil spojenie s miestom, kde sa nachádza katedrála rímskeho biskupa.”

Návštevníkov budú sprevádzať sestry misionárky Božieho zjavenia.

“Je pre nás veľkou cťou a výsadou, že môžeme vykonávať túto službu evanjelizácie prostredníctvom umenia,” poznamenali.

“Návšteva Lateránskeho paláca bude vzrušujúcou cestou po stránkach cirkevných dejín, kde sa umenie a viera prelínajú v živej plodnosti, ktorá môže odovzdávať údiv, múdrosť a krásu rôznym generáciám.

Ak chceme sledovať históriu Lateránskeho paláca, musíme sa vrátiť do 28. októbra 312, keď Konštantínove vojská porazili Maxentia v slávnej bitke pri Ponte Milvio. V tom čase na Petrovom stolci sedel pápež Miltiades, ktorému Konštantín daroval pozemky a budovy, ktoré kedysi patrili starej Lateránskej rodine,” hovorí sestra Rebecca Nazzaro.

Začiatok náboženskej slobody

Konštantín v roku 313 Milánskym ediktom vyhlásil slobodu náboženstva a podporil výstavbu bohoslužobných miest pre kresťanov, ktorí dovtedy praktizovali svoju vieru v prostredí netolerancie a prenasledovania. Bazilika Svätého Spasiteľa, ktorá bola neskôr zasvätená aj svätým Krstiteľovi a Evanjelistovi, bola jedinou bazilikou postavenou nie nad miestom pochovania mučeníka, ale ako ex voto suscepto (z milosti prijatej) nad pozostatkami kasární prétoriánov Konštantínovho rivala Maxentia. Bazilika bola posvätená 9. novembra 318 a zasvätená Najsvätejšiemu Spasiteľovi pápežom Silvestrom I. K baptistériu bol neskôr pripojený patriarchát, známy ako Dom rímskeho biskupa.

V priebehu storočí, v dôsledku poškodenia, otrasov a plienenia, dosiahlo toto miesto svoj vrchol v stredoveku, za pápežov Inocenta III. a Bonifáca VIII. Palác slúžil ako sídlo pápežov približne tisíc rokov, ale po návrate pápežskej moci po “avignonskom exile” (1309-1377) bol opustený. Potom bol Vatikán vybraný ako miesto, kde bude pápež sídliť, a to nielen kvôli geografickým aspektom, ktoré ho robili bezpečnejším, ale najmä kvôli prítomnosti Petrovho hrobu. Napriek tomu si palác naďalej zachovával privilégium patriarchátu. Všetci pápeži po zvolení na pápežský stolec prevzali vlastníctvo Lateránu.

Urbanistická prestavba celého komplexu sa uskutočnila na príkaz pápeža Sixta V. (1585-1590), ktorý počas piatich rokov svojho pontifikátu uskutočnil sériu prestavieb a stavebných projektov v okolí a v celom meste. Nakoniec však Sixtus V. mohol žiť v Lateráne len jeden rok a všetci jeho nástupcovia si za svoj domov zvolili Vatikán.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.