Ministerka pripomína, že množstvo významných národných kultúrnych pamiatok vlastní štát a ich obnova je pre dobrý obraz krajiny nevyhnutná. „Za posledných 30 rokov, žiaľ, štát investoval do obnovy pamiatok vo svojom vlastníctve minimum. V podstate môžeme hovoriť len o obnove Bratislavského hradu, Slovenskej národnej galérie a Krásnej Hôrky,“ tvrdí. Obnova a modernizácia sídla národnej galérie a obnova vyhoreného hradu Krásna Hôrka ešte ukončené nie sú. Šéfka rezortu kultúry dodala, že ako prvá ministerka kultúry za dlhé obdobie presadzuje „systémové riešenie nelichotivého stavu obnovy pamiatkového fondu, ktorý bol za ostatných 30 rokov zanedbávaný. V opačnom prípade hrozí, že Slovensko premárni šancu čerpať eurofondy v rokoch 2021 – 2027“.
Popri spomínaných pamiatkach Ministerstvo kultúry (MK) SR v súčasnosti uskutočňuje aj ďalšie investične náročné projekty obnovy pamiatok. Obnoviť by sa mali románsky palác a západné paláce Spišského hradu, ktoré sú v havarijnom stave a hrozí im deštrukcia. Vláda koncom októbra súhlasila s tým, že štát dá do záchrany časti pamiatky zapísanej v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO potrebných 4,82 milióna eur. Ak sa podľa MK SR neskomplikuje verejné obstarávanie, mali by sa práce začať na jar nadchádzajúceho roka 2020.
Obnovy sa dočká aj historická budova Štátnej opery v Banskej Bystrici. Takmer 30 miliónov, ktoré začiatkom júla schválila vláda, sa má investovať v rokoch 2019 až 2025. Stavebné práce sa sústredia na letné divadelné prázdniny tak. aby sa opera pre publikum nemusela zatvárať.
Investície do národných kultúrnych pamiatok priniesol aj Rok Milana Rastislava Štefánika a oslavy 75. Slovenského národného povstania (SNP). Obnovila sa Mohyla na Bradle, budova historickej Strážnice a tiež areál mohyly a pamiatky spojené s odkazom generála Milana Rastislava Štefánika v jej okolí. V súvislosti s augustovými oslavami 75. výročia SNP sa zrekonštruovali viaceré národné kultúrne pamiatky, ako Pamätník SNP v Banskej Bystrici či Pamätník Nemecká.
Ministerstvo kultúry za systémový krok na ochranu kultúrnych pamiatok považuje okrem iného Akčný plán na roky 2018 – 2020 k Stratégii ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 – 2022. Obsahuje 71 úloh, ktoré majú prispieť k zmene situácie v oblasti neutešeného stavu pamiatok.
Lepšiu ochranu národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov chcelo MK SR v spolupráci s poslancami Národnej rady SR zaistiť novelou zákona o ochrane pamiatkového fondu. Novela mala priniesť vznik „Štátnych reštaurátorských a projekčných ateliérov”, štátnej inštitúcie zameranej na obnovy kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu a správe organizácií podriadených MK SR. Návrh však začiatkom decembra neprešiel v parlamente.