Môj profil 
Predplatné
“Rád a s hrdosťou potvrdzujem, že slovenská diplomacia má v Európe veľmi dobré meno. Kvalita našich diplomatov nás posúva do vyššej váhovej kategórie, než ako štát sme,” opísal situáciu.
Lajčák pripomenul, že ak ešte začiatkom tohto roka Slovensko nemalo ani jedného vedúceho Delegácie EÚ vo svete, situácia sa teraz zmenila. Vo februári prevzal funkciu vedúceho Delegácie EÚ v Káhire dlhoročný slovenský diplomat Ivan Surkoš a druhým slovenským diplomatom na podobnej pozícii je Peter Michalko, ktorý bude zastupovať EÚ v Kišiňove.
Šéf slovenskej diplomacie zároveň pripomenul, že slovenský diplomat Peter Burian, bývalý štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí SR, je od marca 2015 osobitným vyslancom EÚ pre strednú Áziu a minulý mesiac generálny tajomník OSN vymenoval do funkcie výkonnej tajomníčky Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve Oľgu Algayerovú, ktorá bola stálou predstaviteľkou SR pri medzinárodných organizáciách vo Viedni.
“To všetko ukazuje, že nielen v pomere k počtu obyvateľom, ale aj v absolútnych číslach sme ďaleko viac zastúpení na významných európskych pozíciách než napríklad naši susedia,” skonštatoval Lajčák.
Priznal, že dosť často dostáva otázku, v čom je tajomstvo takýchto úspechov, a jeho odpoveď je, že na Slovensku sa, našťastie, rešpektuje profesionalita zahraničnej služby. Zdôraznil, že predseda vlády podobne ako prezident republiky (súčasný aj bývalý) tento princíp silno podporujú, nie sú žiadne politické tlaky na ministerstvo zahraničných vecí a na posty veľvyslancov EÚ sú vysielaní skúsení kariérni diplomati.
Lajčák v závere naznačil, že uvedení diplomati by nemuseli byť poslední Slováci, ktorí sú v hre o diplomatické posty EÚ, je však zatiaľ predčasné hovoriť o ďalších menách.
Minister zahraničných vecí SR, ktorý vlani prehral súboj o post generálneho tajomníka OSN s portugalským expremiérom Antóniom Guterresom, bude od septembra 2017 do septembra 2018 šéfovať 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN.
EÚ musí ponúknuť Východnému partnerstvu novú a hodnovernú víziu
Európski diplomati dnes v Bruseli rokovali aj o otázke, ako ďalej vo vzťahoch medzi Európskou úniou a šiestimi krajinami Východného partnerstva. Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák uviedol, že EÚ im musí ponúknuť novú víziu vzájomných vzťahov.
Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci zdôraznil, že politika voči krajinám Východného partnerstva, ktorá sa zrodila v roku 2009, by mala na tohtoročnom jesennom summite EÚ-Východné partnerstvo v Bruseli priniesť novú kvalitu vzťahov. Zámerom tejto politiky bolo priblížiť európske politické, ekonomické a právne štandardy krajinám bývalého sovietskeho bloku, pričom nie všetky krajiny tohto regiónu reagovali na iniciatívu EÚ rovnako ústretovo.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že tri zo šiestich krajín zaradených do uvedeného programu boli ambicióznejšie. Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina už dosiahli všetko, čo im EÚ ponúkla – zrušenie víz, asociačnú dohodu aj dohodu o voľnom obchode. Ďalšie tri krajiny – Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko – mali podľa jeho slov nižšiu mieru ambícií a nevidia na konci celej tejto cesty ich možné členstvo v EÚ.
Komisár EÚ pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn dnes diplomatom EÚ predstavil projekt s názvom “20 cieľov do roku 2020”. Podľa Lajčáka ide o konkrétny pracovný program, ktorý okrem iného hovorí aj o potrebe posilnenia spolupráce medzi samotnými členmi Východného partnerstva, a nie iba o ich vzťahoch s členskými štátmi EÚ.
“Chceme rešpektovať to, že každý z nich má inú mieru ambícií, ale je jasné, že summit bude zložitá úloha, lebo im musíme ponúknuť perspektívne, ale zároveň aj reálne ambície,” zhodnotil situáciu Lajčák. Upozornil, že dnešné rokovania boli vhodnou politickou prípravou na júnové stretnutie s ministrami zahraničných vecí zo šiestich krajín Východného partnerstva, ktoré má dať už oveľa konkrétnejšiu podobu pripravovanému summitu.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
