Môj profil 
Predplatné
V roku 2016 mal ambície stať sa dokonca generálnym tajomníkom OSN a tento post mu ušiel iba o kúsok. Ako určitú náhradu bol menovaný za predsedu 73. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, od septembra 2017 presne na rok, do septembra 2018. V tom čase bol síce už ministrom zahraničia Slovenska, ale aj na tom vidno jeho priority – slúžiť globálnym silám je prvoradé, ale zároveň zostať pri moci pre ľahšie ovládanie domácej krajiny.
Rok 2015 vstúpi do histórie ako unikátny pokus o jednorázový príval miliónov cudzincov do Európy. Bol spustený po dlhších prípravách a pokusoch, v lete 2015 sa ale zdvihla skutočne veľká vlna ilegálnych migrantov, rádovo milión.
Tomuto neobvyklému ataku boli otvorené dvere hlavne správaním sa Berlína, ktorý doslovne vyzval ľudí z Blízkeho Východu a Severnej Afriky, aby prišli, a zároveň dal explicitné príkazy silovým zložkám vlastnej krajiny a svojich spojencov, aby sa prúd nepokúšali zastaviť násilím.
Napriek tomuto bezprecedentnému zločinu z roku 2015, v roku 2016 už došlo k obrane a príval migrantov predsa len bol brzdený. Práve vtedy sa rozhodli globalistické sily – ak nik iný, tak úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov – že migráciu treba právne podchytiť, že ju treba zmluvne a záväzne chrániť a podporovať – aby prúd pokračoval.
V roku 2017 a 2018 vrcholí vypracovávanie, okrem iných, aj dokumentu dnes zvaného Globálny pakt o migrácii. Spadá nielen do obdobia predsedníctva Valnému zhromaždeniu Miroslava Lajčáka, ale on sám prehlasuje, že je s Paktom spojený a minimálne za slovenská stranu ho pripomienkoval on osobne.
O tomto pakte, našťastie, už bolo napísaného veľa. Ale zopakujme si to podstatné.
Prvou jeho základnou chybou je, že považuje imigráciu za normálny ba až pozitívny prvok. A nie je to absurdná chyba nejakých právnikov spisujúcich tento dokument – je to základný motív, pre ktorý bol dokument vôbec napísaný.
Popísať rozloženie síl, napríklad v OSN a iných ešte mocnejších globálnych mocnostiach, nie je možné jednou vetou. Ale je očividné, že tam prevláda snaha o globalizáciu, o homogenizáciu krajín sveta. Všetko má mať jednu farbu šedého multikulturalizmu.
Pakt hovorí o korigovaní migrácie všeobecne, ale jeho nóvum je to, že hovorí hlavne o migrácii zo zaostalých krajín do krajín prosperujúcich. Od samého začiatku sa od neho dištancovali USA, ktoré ho verejne odmietli.
Rovnako je známe a isté, že rozvinuté krajiny Ďalekého Východu, teda Čína, Japonsko a podobne, nikdy nemali príliv imigrantov, nikdy ich neakceptovali a nikdy ich prijímať nemienia. Pakt sa teda týka v prvom rade Európy a prívalu migrantov z krajín Afriky, Blízkeho Východu a indického subkontinentu.
Veľa sa popísalo o hrozbe a zle, ktoré takíto migranti znamenajú pre cieľové krajiny, kam smerujú. Príval cudzej society, ktorej hodnoty sa nezhodujú s domácimi, je v každom prípade fatálny. Bolo by ale načase pripomenúť, že migrácia je zlo nielen pre cieľové krajiny, ale aj pre krajiny, z ktorých ľudia odchádzajú.
Emigrácia znamená odchod tých najenergickejších a najmladších ľudí. V tom najlepšom prípade znamená odliv mozgov z krajín, kde vzdelanie a intelektuálna vrstva je aj tak veľmi krehká a slabá. Migráciou sa postihnutým krajinám nepomôže – naopak, odchodom ľudí a orientáciou ľudí na odchod sú uvrhnuté do ešte väčšieho chaosu.
Emigrácia znamená stratu nielen tých, ktorí odišli, ale desťnásobne viac ďalších sa prestávajú orientovať na udržiavanie vlastnej krajiny a orientujú sa na chiméru odchodu ako riešenia situácie. Preto Pakt znamená smrteľné nebezpečenstvo nielen pre Európu, ale aj pre krajiny Afriky či južnej Ázie, pre ktoré znamená akoby vyhlásenie rezignácie. Je ako prehlásenie: Odíďte, lebo vo vašich krajinách sa to už nikdy nezlepší.
Pakt je prejavom starej koloniálnej politiky, kedy sa z biednej krajiny vysaje to, čo potrebujeme – a zvyšok sa nechá svojmu tragickému osudu. A to je amorálny neakceptovateľný postoj.
Minister Lajčák vyhlásil, že v prípade neprijatia tohto Paktu Slovenskom by uvažoval o demisii z postu ministra zahraničných vecí. Ale podľa verejnej mienky by už za to, že sa zúčastnil vypracovania tohto dokumentu a pokúsil sa ho nenápadne pretlačiť európskym vládam, a to aj vláde vlastnej, Slovenskej republiky, zaslúžil odvolanie z postu ministra okamžite.
Peter Vanád
.jpg)
.jpg)
.JPG)
