Severomorská zmes Brent odovzdala takmer sedem percent a končila týždeň tesne nad 61 dolárovou métou, pričom sa miestami takisto kótovala pod 60- dolárovou hranicou.

Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, za zrýchlením poklesu cien ropy v ostatných dňoch stál predovšetkým faktor ponuky. Obchodníci očakávajú od združenia OPEC+ zvyšovanie ťažby, kde je otázna len dynamika jej rastu od budúceho mesiaca. „Predovšetkým Saudská Arábia, jeden z lídrov kartelu vysielala signály, že nie je ochotná podporovať trhové ceny udržiavaním ťažobných škrtov či dokonca ich prehlbovaním,“ dodal Pánis.

Zvyšovanie sa ťažby v čase zhoršovania sa výhľadu rastu svetovej ekonomiky, a s ním aj rastu dopytu po komodite v dôsledku chaosu a neistoty okolo americkej colnej politiky, bude podľa neho vytvárať na trhu rastúcu nerovnováhu s previsom ponuky. „To môže ceny priklincovať k súčasným nízkym šesťdesiatkovým úrovniam na dlhší čas,“ dodal Pánis.

Pokles cien ropy v uplynulom týždni bol podľa neho tlmený zlepšovaním sa sentimentu na finančných trhoch pri pokračovaní deeskalácie napätia okolo colnej vojny, kde Spojené štáty ustupujú od predošlých agresívnych krokov. Americká administratíva súčasne avizuje, že nastáva pokrok v rokovaniach o novom nastavení obchodných vzťahov s mnohými významnými partnermi. Biely dom sa pritom chce dohodnúť aj s Čínou, kde sú súčasné 145 percentné clá neudržateľné, vedú ku kolapsu dodávok čínskych tovarov do Spojených štátov. „Ak tento stav pretrvá dlhší čas, americká ekonomika padne do hlbokej recesie, keď už v prvom kvartáli zaznamenala miernu kontrakciu. Pozitívom pritom je, že aj Čína je otvorená rokovaniam,“ doplnil Pánis s tým, že okrem toho pokles cien ropy hlbšie pod 60- dolárovú métu limitovalo aj uvalenie prísnych sekundárnych amerických sankcií na kupcov iránskej ropy, ktorého najväčším zákazníkom je Čína.

Ako upozornil analytik 365.bank Tomáš Boháček, čínske ministerstvo obchodu potvrdilo, že USA začali dialóg o colnej dohode, čo prispelo k rastu cien ropy v priebehu týždňa. K tomu prispela aj hrozba prezidenta Trumpa uvaliť sekundárne sankcie na kupcov iránskej ropy, čo vyvolalo obavy z obmedzenia dodávok. Po odložení rokovaní USA s Iránom o jadrovom programe Trump obnovil “maximálny tlak” na Irán, s cieľom znížiť export ropy na nulu.

„Na strane ponuky však začína výraznejšie vplývať aj konanie krajín OPEC+ – keď najmä Saudská Arábia, líder OPEC+, odmieta ďalšie zníženie produkcie na podporu cien. Niekoľko členov OPEC+ podľa informácií navrhne zrýchlenie zvyšovania produkcie v júni, pričom 8 krajín kartelu sa stretne už 5. mája, aby rozhodli o pláne produkcie na jún,“ dodal Boháček.

Faktory zlepšenia obchodných vzťahov a obavy o výpadok iránskej produkcie tak prevážili očakávania vyššej ponuky na trhu, čo v prostredí neistotou utlmeného globálneho ekonomického rastu, negatívne vplývalo na ceny ropy.

„Neistota ohľadom obchodných dohôd a reakcie Iránu, však môžu krátkodobo navyšovať volatilitu na rope, preto tak ani rozhodnutie OPEC o navýšení produkcie nemusí spôsobiť prudšie pohyby na trhu,“ uzavrel Boháček.