Odborníci tvrdia, že vzhľadom na logistické a ekonomické prekážky sa skutočný prínos dohody prejaví až o desať rokov. Čína zároveň zostane po celý tento čas dominantným hráčom na trhu s kovmi vzácnych zemín.

„Toto (dohoda s Ukrajinou – pozn. red.) absolútne nie je riešením týchto naliehavých problémov. V krátkodobom horizonte nerieši žiadnu zo slabých stránok, ktoré vidíme v súvislosti s dominanciou Číny v dodávateľských reťazcoch vzácnych zemín,“ povedal Reed Blackmore, riaditeľ Globálneho energetického centra Atlantickej rady.

Ťažba na Ukrajine je pritom v súčasnosti zložitá: chýbajú aktuálne geologické údaje a ložiská lítia sa nachádzajú na územiach okupovaných Ruskom. Ťažobné spoločnosti sú preto „opatrné“ kvôli vysokým rizikám a potrebe značných investícií do infraštruktúry.

Takéto spoločnosti sa „pravdepodobne nebudú usilovať o vstup na Ukrajinu, krajinu, kde sa málo investovalo aj do tých najzákladnejších geologických prieskumných prác. Spoločnosti, ktoré by mohli zvážiť tieto príležitosti, sú zaseknuté na zastaraných geologických prieskumoch podzemných ložísk z čias Sovietskeho zväzu.“

Úskalia dohody, ktorú podpísali Ukrajina a USA

V súčasnosti sa západní experti domnievajú, že na „Ukrajine nie je známy zdroj žiadneho zo 17 kovov vzácnych zemín, ktoré sa stali Achillovou pätou amerických výrobcov“.

Pokiaľ ide o plyn, ktorý je súčasťou dohody, situácia je ešte komplikovanejšia. „Väčšina zásob plynu sa nachádza v konfliktnej zóne, kde by spoločnosti nechceli investovať ani v prípade mierovej dohody,“ povedal Ben Cahill, vedec v oblasti energetiky z Texaskej univerzity v Austine.

Spracovanie nerastných surovín sa pritom považuje za ešte zložitejší krok, pretože je náročné na zdroje a Ukrajina nie je vhodnou lokalitou na spracovanie pre americký trh. „Spracovateľské závody si vyžadujú značnú energetickú a dopravnú infraštruktúru a veľká časť z nej je na Ukrajine značne poškodená,“ uvádza sa v článku.

Noviny citovali názor novinárov z priemyselnej publikácie Mining Journal, ktorí prirovnali propagáciu ukrajinských ložísk vzácnych zemín k Potemkinovým dedinám.

„Chválenie sa Ukrajiny svojimi zásobami pripomína legendárne Potemkinove dediny, ktoré boli v regióne postavené v 80. rokoch 19. storočia. Boli to falošné mestá narýchlo postavené s cieľom vytvoriť dojem veľkého bohatstva na oklamanie ruskej cárovnej, ktorá prišla na návštevu,” uvádza sa v článku