Môj profil 
Predplatné
Kvačany 9. decembra (TASR/HSP/Foto: HSP)
Nádherné vrchy strážia pokoj dedinky v údolí
Liptovská obec Kvačany je svojou polohou uprostred hôr prirodzene predurčená na rozvoj vidieckeho turizmu. Na jeho rozhýbanie a podporu obnovila skupina miestnych občianskych aktivistov tohto roku činnosť dávnejšie založenej komunitnej nadácie, neskôr pretransformovanej na občianske združenie.
„Predpoklady sú tu obrovské, ale veľmi málo využívané. Musíme sa pokúsiť vyťažiť čo najviac z toho, čo tu máme. Nechceme tu stavať žiadne akvaparky, lyžiarske strediská či nákupné centrá. Kto chce, nájde ich nepreberné množstvo v okruhu pár kilometrov. Precestoval som kus sveta, no v tomto je Liptov unikátnym regiónom. Najväčšou devízou Kvačian je ničím nerušený pokoj a ticho,“ povedal pre TASR pôvodom Myjavčan Ján Chlebík.
Mladý muž sa zoznámil so svojou manželkou v Austrálii, aby sa napokon spolu usadili v jej rodných Kvačanoch. „Utiekli sme sem z mesta a s tromi deťmi sme tu našli doslova božský pokoj. Práve ten je balzamom na uponáhľané duše ľudí z veľkých miest. Pri domácich raňajkách môžu nerušene pozorovať pasúce sa stáda a rozplývajúce hmly na okolitých kopcoch,“ odpisoval originálne čaro liptovského vidieka.
„Všetko je o ľuďoch. Na začiatku treba dať dokopy ponuku a zaktivizovať miestnych obyvateľov. Ťahúňmi musia byť ubytovatelia, ktorých tu je pomerne dosť. Nemenej dôležitá je účinná propagácia, aby sa informácie dostali k potenciálnym klientom, ktorí sa tak dozvedia, že tu môžu kedykoľvek počas roka stráviť veľmi peknú dovolenku,“ pokračoval Chlebík.
Jednou z najaktuálnejších priorít je podľa neho úsilie o lepšie sprístupnenie Kvačianskej doliny. „Máme za sebou prvé rokovania so správou Tatranského národného parku, ktoré vyzneli optimisticky. Skutočné naštartovanie tunajšieho turizmu si určite nepredstavujem ako prechádzku ružovým sadom. Bude to tŕnistá cesta, ale dobré veci sa obvykle nerodia najjednoduchšie a bez bolestí,“ dodal.
Domy sú prázdne, priam pozývajú tých, čo zbožňujú ticho
V liptovskej dedinke Kvačany, ktorá sa rozkladá v pokojnom ústí turistami vyhľadávanej Kvačianskej doliny, drieme veľký rozvojový potenciál. Podobne ako drvivá väčšina malých samospráv sa však obec s približne 560 obyvateľmi borí s nedostatkom prepotrebných financií.
„Nepochybným faktom je, že naša obec už dlhšie starne a vymiera. Trápi nás aj veľké množstvo neobývaných domov, s čím sa dá ťažko niečo urobiť. Napriek tomu sa nám v poslednom období podarilo dokončiť nákladnú rekonštrukciu objektu základnej školy, do ktorej chodí takmer 200 detí z desiatich okolitých obcí,“ uviedol pre TASR starosta Jozef Grúň.
Zároveň zdôraznil čoraz ťaživejší dopad prenášania množstva kompetencií štátu na plecia obecnej samosprávy bez podloženia nevyhnutným objemom finančných prostriedkov. „Tento stav je dlhodobejšie neudržateľný, hoci sa usilujeme šetriť, kde sa len dá. Najnovšie sme museli prepustiť jednu z dvoch pracovníčok,“ pokračoval starosta Kvačian.
„V čoraz oklieštenejšej zostave musíme zabezpečiť bezproblémový chod obce, lebo za prípadné porušenie zákonných noriem nás nikto neospravedlní. Škoda, že rezervy sa hľadajú zakaždým u tých najmenších a najzraniteľnejších. Bolo by treba začať zvrchu a pozrieť sa na efektivitu využívania štátnych prostriedkov,“ prízvukoval Grúň.
Ako vhodnú alternatívu nevidí navrhované združovanie viacerých malých samospráv do väčších územných samosprávnych celkov. „Nikto nechce prísť dobrovoľne o svojbytnosť a stať sa úplne závislým na niekom inom. Každý si chce úplne prirodzene rozhodovať o prostredí, v ktorom žije bez diktovania podmienok zvonku,“ dodal starosta Kvačian.
Toto inde len tak ľahko nenájdete: doma varené originálne pivo
Originálnym lákadlom a pridanou hodnotou návštevy turisticky mimoriadne atraktívnej Kvačianskej doliny je v jej vstupnej bráne v liptovskej obci Kvačany už šiesty rok rodinný pivovar Brontvaiovcov spojený s reštauráciou, ktorej jedálny lístok tvorí nefalšovaná sedliacka gastronómia.
„V Kvačanoch sme hľadali pokoj a oddych, no tým, že sme začali vyrábať pivo, sa z nášho života ten pokoj a oddych značne vytratili. K tomuto fachu som sa dostal tak, že švagor, ktorý žil v tom čase v USA, mal doma malý pivovar. Táto myšlienka ma veľmi zaujala. Prvé suroviny som si doniesol odtiaľ v ruksaku a začal som sa pokúšať vyrábať svoje pivo,“ uviedol pôvodom Ružomberčan a umelecký zámočník Jozef Brontvai.
Vyzdvihol, že prekvapujúco v srdci liptovského regiónu našiel vynikajúcich odborníkov, ktorí mu výrazne pomohli s postavením malého pivovaru. Pivo sa usiluje robiť výhradne zo slovenských a českých surovín. „Nijako ho nespracovávame, čiže konzument dostáva v rámci našich možností bioprodukt. Jednou vecou je pivo vyrobiť a druhou predať. Vyrobíme ho priemerne 3000 litrov mesačne a priamo v našej reštaurácii ho aj predáme, čo považujem v konkurencii silných monopolných výrobcov za mimoriadne veľký úspech,“ skonštatoval Brontvai.
Jeho cieľom nie je pocestných opíjať, ale ich u seba na chvíľu pristaviť, porozprávať sa a hľadať odpočinok počas posedenia pri dobrom pive. „Je to veľmi citlivý nápoj veľmi prudko reagujúci na vodu, kvasnice, chmeľ, zloženie sladu. Toto remeslo, ktoré naučí človeka správať sa s úctou a pokorou k poľnohospodárskym produktom, nemá rovnako ako iné poctivé remeslá konca. Ak poviete, že už viete všetko, tak buď neviete nič alebo ste to nikdy nerobili,“ pokračoval majiteľ unikátneho pivovaru.
„Pivo je taká istá veda ako napríklad medicína či čokoľvek iné, lebo, jednoducho, vždy treba dodržiavať osvedčené postupy a zároveň zakaždým sa dá prísť ešte na niečo nové. Pivo je obrovské množstvo ľudského umu a práce. Nič iné si neželám, len aby sme si všetci vážili ľudskú prácu a um. Pivo je spoločenský nápoj, len kultúrnosť jeho pitia sa nám nesmie utopiť v alkohole. Na zdravie všetkým,“ dodal znalecky Brontvai.
.JPG)
.jpg)
