KULTÚRA: Výtvarný hudobník M. Adamčiak má knihu grafických partitúr

Bratislava 19. septembra (TASR) – Ďalšia zo série kníh o intermediálnom slovenskom umelcovi Milanovi Adamčiakovi má názov NÔTY Archív III – notácie a grafické partitúry.

"Adamčiakove partitúry sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG). Venujeme sa aj jeho hudbe, ktorá už zaznela na piatich koncertoch súboru VENI ensemble, tento šiesty je celý z jeho diel. Je poctou Milanovi Adamčiakovi a jeho hudbe," uviedla na stredajšej (18.9.) prezentácii knihy Ľuba Maceková zo SNG.

Súbory Mi-65 a studEND.doc pod umeleckým vedením Daniela Mateja zahrali päť skladieb (Poonsoiree, Foglio musicale II, Adizione, Emotions a La mer). Tieto zvukové verzie grafických partitúr ocenila zaplnená sála dlhým potleskom.

"Keď som to dávno zložil, nemyslel som, že to niekedy počujem tak, ako som si to predstavoval. Vtedy bolo u nás veľmi malo hudobníkov, ktorí vedeli zahrať grafické partitúry. Ani to nebolo žiadané, dokonca som to schovával, aby som nemal nepríjemnosti. Nie sú to žiadne noty, nakreslil som pár puntíkov a čiar. Trvalo 40 rokov, než vyrástli muzikanti, ktorí sa to neboja hrať. Aj teraz som si myslel, že chlapci s tým budú zápasiť a oni sa s tým hrali," povedal na záver koncertu dojatý Adamčiak. I vedúci súboru Matej potvrdil, že hrať z takých partitúr nie je jednoduché.

"Adamčiaka poznám od 90. rokov a dlho kvasil môj záujem vydať knižne jeho partitúry. Nebolo to ľahké, pretože mnoho ich porozdával, mnoho sa zničilo i stratilo. Nakoniec sa ich podarilo zozbierať 450, z nich sme 250 vybrali do knihy," konštatoval jej autor Michal Murín.

Ojedinelá publikácia obsahuje v úvode text o multimediálnych presahoch grafických partitúr medzi hudbou a výtvarným umením. Veľa o tejto málo známej tematike prezrádza aj rozhovor Murína s Adamčiakom. Ale tiež o experimentálnych hudobných projektoch, muzikologickej, pedagogickej a publikačnej činnosti výtvarného hudobníka.

Milan Adamčiak sa narodil v Ružomberku (1946). Študoval na katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1968–1973). Skúsenosť hudobného teoretika a hudobníka (violončelistu) prepája s výtvarným umením. Tvorí hudobné, výtvarné a akčné aktivity v duchu hnutia Fluxus (tok, prúd), ktoré vzniklo v USA a Európe koncom päťdesiatych rokov 20. storočia. Hnutie prepájalo umelcov z rôznych oblastí (akčné umenie, hudba, tanec, divadlo), ktorí s umením experimentovali a hľadali jeho nové podoby. Je jedným z mála tvorcov vizuálnej, konkrétnej poézie a grafických vizuálnych partitúr na Slovensku. Vytvára originálne hudobné grafiky – partitúry, ktoré sú zároveň grafickými listami. V roku 1990 založil Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (SNEH) a v Bratislave (1991 a 1992) zorganizoval Festival intermediálnej tvorby (FIT).