Môj profil 
Predplatné
“Začalo sa jedno z najhorších období, ak nie najhoršie,” konštatuje podľa časopisu Science McCormick, ktorý predsedá Iniciatíve Harvardskej univerzity pre vedu a ľudskú minulosť.
Tým rokom bol podľa Mc Cormicka rok 536. Vtedy akási “tajomná hmla” zahalila Európu, Blízky východ a časť Ázie na 18 mesiacov počas dní aj nocí. Teploty v lete roku 536 klesli o 1,5°C na 2,5°C, čo bolo najchladnejšie desaťročie za posledných 2300 rokov. V Číne napadol sneh, nebolo úrody, nastal hlad. Írska kronika zaznamenáva, že “v rokoch 536-539 nebolo chleba”.
Byzantský historik Prokopios vtedy napísal: “n.” V roku 541 zasiahol čierny mor rímsky prístav Pelusium v Egypte, ktorý sa rýchlo rozšíril a zotrel vyše jednu tretinu obyvateľov Byzantskej ríše a urýchlili jej kolaps, hovorí McCormick.
Historici už dávno poznajú tieto udalosti, ale vysvetliť si ich nevedeli. No vysokoprecíznou analýzou ľadu zo švajčiarskeho alpského ľadovca Colle Gnifetti sa o to pokúsil McCormick spolu s glaciológom Paulom Mayewskim z Ústavu pre zmenu klímy na Univerzite v Maine v Orone.
Na seminári v Harvarde boli prednesené výsledky o tom, že kataklizmatický výbuch sopky na Islande začiatkom roka 536 vypálil popol cez celú severnú pologuľu. V roku 540 a 547 nasledovali dve ďalšie veľké erupcie. Keď totiž sopka vybuchla, vypustila síru, bizmut a iné látky vysoko do atmosféry, kde sa vytvoril aerosólový závoj, ktorý neprepúšťal a odrážal slnečné svetlo späť, čím nastal chlad. Opakované údery nasledované morom vniesli Európu do ekonomickej stagnácie, ktorá trvala až do roku 640, čo značil ďalší signál v ľade, ktorým bol vzdušný hrot.
O storočie neskôr, po niekoľkých ďalších erupciách zaznamenáva ľadovec lepšiu novinku, ktorou je olovo z roku 640. V tom čase totiž dochádza k rozvoju ťažby striebra, ktoré bolo tavené práve z olovenej rudy, takže olovo je znakom toho, že drahocenný kov bol v dopyte, ktorý dokazuje rozvoj spoločnosti, ako o tom hovorí archeológ Christopher Loveluck z univerzity v Nottinghame.
72-metrové jadro ľadovca teda uchováva informácie viac ako 2000 rokov staré o činnosti sopiek, saharských prachových búrok a ľudských aktivít. Pomocou ultravysokého rozlíšenia, v ktorom laser vyrezával 120-mikrónové sondy, sa presne na mesiac i menej počas dvojtisícročného obdobia dalo presne určiť čas búrok, vulkanických erupcií, či znečistenie olova, vysvetľuje vulkanológ Andrej Kurbatov.
Sledovanie ľadovca sa ukázalo byť účinným prostriedkov na analýzu. Dobrou stopou boli aj pred tromi rokmi nájdené polárne ľadové guľôčky v ľadovci Grónska a Antarktídy. Pomohli však aj letokruhy na stromoch, ktoré skúmal vedecký tím Michaela Sigla z univerzity v Berne.
V ľade z roku 536 sa našli dve mikroskopické častice sopečného skla. Vďaka röntgenovým lúčom sa zistilo, že sú blízke skleneným časticiam z jazier a rašelinísk v Európe a v grónskom ľadovom jadre. Tieto častice sa podobali vulkanickým horninám z Islandu. Ich prenosu do juhovýchodnej Európy a neskôr do Ázie napomohli vietor a ďalšie meteorologické systémy.
Zistilo sa, že príčinou takmer každého mimoriadne chladného leta za posledných 2500 rokov bola sopečná erupcia.
Podľa Phys.org, profesor Loveluck nakoniec konštatuje: “Po prvýkrát sme spojili sériu výskumných metód a technológií s cieľom definitívne určiť, kedy táto základná ekonomická zmena nastala a odkiaľ prichádza vedenie. Predtým sme to nedokázali vyriešiť, ale kombinovaním nových chronologických metód laserového ľadu s novým atmosferickým modelovaním spojeným s archeologickým znečistením a numizmatickými záznamami a historickými prameňmi sme dokázali získať jasný obraz o tom, čo sa v tomto období dialo, na úrovni chronologickej presnosti, ktorú nikdy predtým nebolo možné zistiť. Je to skutočne interdisciplinárny projekt, ktorý kombinuje zručnosti historikov, klimatických vedcov, archeológov a odborníkov na sopky a doslova zmení históriu.”
.JPG)
.jpg)
.jpg)
