Bratislava 27. septembra 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Pod milionárom sa vo svete zväčša rozumie „dolárový milionár“, teda človek, ktorý má investičný majetok v hodnote prevyšujúcej jeden milión amerických dolárov, nerátajúc do toho nehnuteľnosť na vlastné bývanie. Na Slovensku je takýchto ľudí okolo desaťtisíc. Akí sú a v čom sú odlišní od nás ostatných?

J&T Banka vo svojom exkluzívnom prieskume Wealth Report mapovala profil slovenského milionára. Zistila, že v porovnaní s priemerným milionárom vo svete je o 10 rokov mladší, v dlhopisoch má ale dvakrát viac. Je čoraz viac otvorený investovaniu, pričom najvyššie zhodnotenie vidí v stavebných pozemkoch a práve dnes hodnotí ekonomickú situáciu ako najpriaznivejšiu pre investovanie za posledných šesť rokov.

Priemerný slovenský milionár je vysokoškolsky vzdelaný 51-ročný muž, ktorý vlastní firmu, pričom hlavným zdrojom jeho bohatstva sú príjmy z podnikania. Počet žien milionárok vzrástol medziročne zo 6 na 9 percent, teda na Slovensku tvoria muži 91 percent milionárov, pričom svetový priemer je 13 percent.

Viac ako polovica slovenských milionárov je majiteľom alebo konateľom firmy. Podnikať začal po roku 1989, keďže predtým bolo u nás podnikanie v podstate zakázané. Aj preto sa na Slovensku prvá porevolučná generácia boháčov ešte len blíži k dôchodkovému veku, na rozdiel od iných krajín, kde je vekové rozvrstvenie bohatých rovnomerné. Mladších ako 40 rokov je 11 percent milionárov.

Naši milionári sú opatrní, ešte stále volia skôr konzervatívne investície, ale postupne sa to mení. Investujú najviac do korporátnych dlhopisov, ktoré tvoria až 30 percent ich investičného portfólia, čo je až dvakrát viac ako pri svetových milionároch. „Slovenskí bohatí vnímajú dlhopisy ako možnosť investovať do lokálnych firiem a projektov, ktoré môžu priamo vidieť, poznajú ich a môžu tak participovať na ich rozvoji. Navyše tak podporujú domácu slovenskú ekonomiku,“ zdôrazňuje Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky Slovensko.

Z hľadiska výnosu slovenskí milionári veria do budúcnosti najviac stavebným pozemkom. Práve dlhé obdobie nulových či záporných úrokových sadzieb vedie investorov k hľadaniu niečoho, čo uchová hodnoty v reálnych aktívach, a tým sú práve nehnuteľnosti alebo rôzne alternatívne investície. „Najvyššie očakávané zhodnotenie od stavebných pozemkov je spôsobené tým, že ich je, najmä čo sa týka okolia Bratislavy, už veľmi málo, a tie voľné investori rýchlo skupujú,“ tvrdí Macaláková. Znižuje sa záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy, najmä preto, že je už drahšia ako v minulosti, a tiež preto, lebo jej je už v ponuke málo a väčšinou už len menšie plochy.

Slovenskí boháči sa stále viac zaujímajú aj o zberateľské aktíva. Investujú najmä do umenia, známok a do mincí – tu vidno určitú paralelu so slovenskými dôchodcami, ktorí sa tiež väčšinou venujú spravovaniu portfólia mincí, i keď z úplne iných dôvodov. Motivácia pre investovanie do týchto komodít je pri milionároch jednoznačná, ide o osobné potešenie. Prestíž spojenú s vlastníctvom danej veci dolároví milionári spájajú najmä s hodinkami. Do popredia záujmu sa pomaly dostávajú aj veterány. Pri víne vyhráva zasa pridruženie do spoločenstva ľudí, ktorí majú o túto vec záujem, uvádza Wealth Report J&T Banky.

Prieskum ukázal, že stúpa aj ochota Slovákov investovať v zahraničí. Až 36 percent investičného portfólia majú bohatí Slováci v zahraničí (na rozdiel od ČR, keď českí milionári majú v zahraničí iba 15 % investícií), čo je medziročný nárast o šesť percentuálnych bodov. Ide najmä o akciové indexy a akcie svetových značiek. Tretina z našich milionárov investuje v Českej republike, nasleduje USA, čo je najväčší svetový trh, keď polovica investovateľných aktív vo svete sú dolárové aktíva, a menej aj ďalšie krajiny eurozóny. Len veľmi malé percento ich investuje aj na iných, rozvíjajúcich sa trhoch, ako je juhovýchodná Ázia. Prieskum tiež ukázal, že 21 percent z nich sa snaží investovať tak, aby dosiahli vyšší výnos než je priemer na trhu. V porovnaní s inými Európanmi, pri ktorých jej toto motiváciou len v 17 percentách prípadov, sú teda dravejší.

Z prieskumov J&T Wealth Report vyplýva, že úspešní ľudia považujú už niekoľko rokov za hrozbu pre spoločnosť korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo, rastúcu byrokraciu a administratívu, nízku vymožiteľnosť práva a nízku efektivitu verejných inštitúcií a služieb. Sťažujú sa na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ale súčasne aj na úroveň dopravnej infraštruktúry. Uvedomujú si, že skôr či neskôr budú musieť riešiť otázku odovzdania majetku, ale v tejto chvíli ju nepovažujú za naliehavú. Trápi ich, ako dať svojim deťom dobrú príležitosť na úspech, ale nedať im príliš, aby sa tiež museli snažiť, a ako ich naučiť pokore a rešpektu.

Chceli by, aby bolo vysokoškolské štúdium spoplatnené, aby sa tak zvýšila jeho úroveň (čo je celkom pochopiteľné, keďže pre nich suma za štúdium detí je zanedbateľnou položkou a požadujú kvalitu). Od štátu by chceli, aby uprednostnil zvýšenie výdavkov na vzdelanie, vedu a na výskum pred zvýšením výdavkov na obranu. Ešte viac ako priemerní občania požadujú garantované miesta pre deti v škôlke, čo je zaujímavý sociologický a psychologický fenomén.

V medzinárodnom porovnaní slovenskí dolároví milionári oveľa menej riešia spoločenské postavenie, ktoré je s majetkom prepojené. Pomerne markantný rozdiel je daný predovšetkým tým, že byť bohatým je u nás určitou stigmou, jednoducho sa to spoločensky nenosí. Ľudia si pamätajú ako mnohí k majetku prišli, úlohu zohráva aj závisť. Milionári tak majú väčší strach ukázať sa a zachovanie vlastného súkromia je pre slovenských boháčov jedným z najdôležitejších hľadisk pri správe ich majetku a pri investičných rozhodnutiach. V zahraničí je bežné už sa narodiť ako bohatý, kým u nás sa formuje ešte len prvá generácia bohatých, keďže pred revolúciou de facto neexistovali, uvádza Wealth Report.

Najväčší názorový rozdiel medzi milionármi a bežnými Slovákmi ukázal prieskum v otázke zavedenia univerzálneho základného garantovaného príjmu pre všetkých. Zatiaľ čo za jeho zavedenie sa vyjadrilo až 69 % populácie, medzi milionármi to bolo len 15 %. Zásadný rozdiel medzi bežnou populáciou a milionármi vidíme aj v otázke zvýšenia prerozdelenia zdrojov od bohatých k chudobným. Zatiaľ čo za jeho zvýšenie sa vyjadrilo 71 % populácie, spomedzi milionárov to bolo len 21 %. Je to úplne pochopiteľné.

Rozdielnosť názorov vidí správa J&T Banky aj pri potrebe zastropovať vek odchodu do dôchodku. Zastropovanie si prajú takmer štyri pätiny populácie, naproti tomu len tretina milionárov. Zaujímavým je rozdiel názorov na zjednodušenie zamestnávania cudzincov z tretích krajín mimo Európskej únie. Väčšina milionárov je za (53 %), zatiaľ čo tejto myšlienke je naklonených len 20 % bežných Slovákov. Väčšina bohatých podnikateľov by chcela čo najlepších a zároveň najlacnejších zamestnancov, a preto sa dožaduje otvorenia pracovného trhu.

Aj naši dolároví milionári riešia v rodičovských rolách nejeden problém. Tri štvrtiny boháčov vedú svoje deti k tomu, že keď niečo chcú nad rámec bežných potrieb, musia si na to zarobiť samy, a zároveň sa väčšina bohatých snaží materiálne umožniť deťom, aby išli za svojím snom. Viac ako polovica slovenských milionárov priznáva, že ich deti majú svoje sny a nemajú ambície kráčať v stopách rodičov. Podľa prieskumu Wealth Report dokonca len o málo viac ako štvrtina milionárov počíta s potomkami vo svojej firme alebo pri podnikaní. Zatiaľ čo rodičov z radov milionárov trápi, že ich potomkovia nemajú taký ťah na bránu ako oni, zástupcovia rodičov zo všeobecnej populácie oveľa viac riešia, ako naučiť deti žiť reálnym životom mimo ich online sveta. Tretinu rodičov bez rozdielu veľkosti majetku trápia otázky pokory, rešpektu a trpezlivosti a prežitého neúspechu. Zhodujú sa tiež v otázke túžby vyniknúť alebo obavy z neporozumenia hodnote peňazí.

Väčšina Slovákov sa snaží vysporiadať svoje majetkové záväzky ešte pred smrťou. Na rozdiel od Česka totiž na Slovensku nebol aktualizovaný Občiansky zákonník a dedičské práva. S majetkom sa tak po smrti jeho vlastníka nakladá podľa zákona, ktorý napríklad neumožňuje vyčleniť ktoréhokoľvek zákonného dediča a posledná vôľa tak stráca zmysel či platnosť. Aktualizovaný závet je vo svete absolútnym štandardom nielen medzi majetnými. Môže za to nielen iný právny systém, ale aj dlhoročná tradícia odovzdávania bohatstva z generácie na generáciu, ktorá u nás ešte len vzniká, uvádza správa J&T Banky.

Keď začiatkom 90. rokov vtedajší premiér Vladimír Mečiar a jeho ekonómovia hovorili o vytvorení „slovenskej kapitálotvornej vrstvy“, tak dnes môžeme konštatovať, že už je vytvorená. Aká je? Medzi tými desaťtisíc milionármi, ktorých na slovensku máme sa iste nájdu aj takí aj onakí: od „kompradorov“ na diaľkové ovládanie krajiny, až po úprimných vlastencov, ktorí robia všetko pre to, aby ich vlasť bola bohatá a nezávislá. Koľko je ktorých, to prieskum neuvádza. Isté je, že slovenskí milionári investujú na Slovensku, podporujú tunajšiu ekonomiku, kultúru, umenie, zamestnanosť a celkovo prostredie na život – iste vo väčšej miere, než by to robili cudzinci. Či by mohli a mali robiť pre národ viac, to je iná otázka.

Ivan Lehotský