Dokázalo sa tiež, že „do nemoty“ opakujúce sa argumenty, ako znásilnenie, incest, či zdravie ženy pre odobrenie práva na potrat, sú v praxi extrémne zriedkavé – menej než v 5%! V 95% je motívom predovšetkým povrchný argument, ktorý zaiste môže byť problémom, no dá sa ľahko vyriešiť vďaka mnohým občianskym, či kultúrnym alebo aj politickým iniciatívam, ako pro-life hnutia, rôzne fondy, psychologická pomoc (linka podpory tehotným ženám v núdzi) a adopcia. V žiadnom prípade nemožno prijať „extrémny prípad“, ktorý je skôr výnimkou, aby sa tým ospravedlnil (a teda odobril) „každý prípad“ potratu. U mnohých lekárov nastáva stret záujmov kvôli presvedčeniu, že „potratený plod mal právo na život“ ako aj kvôli ich povinnosti „dotknúť sa potrateného dieťaťa a overiť si, či je mŕtve“. Ako hlavný stresový faktor uvádzajú vedci fakt, že „asistujú pri potrate napriek ich osobnej averzii voči nemu“ a „nedokážu prijať praktizovanie potratu ako ich prácu či lekársku starostlivosť“.
Na záver dodávajú: „tieto výsledky dokazujú, že poskytovanie služieb potratu je pre lekárov a ich spolupracovníkov vysoko stresujúcou skúsenosťou.“