Kto naozaj ničí klímu? Percento boháčov vyrobí dvojnásobne viac škodlivín než polovica obyvateľov planéty!

„Ten, kto má viac peňazí, má i viac možností ich minúť. Povedzme na druhé alebo tretie auto, veľký dom alebo cestovanie. S pribúdajúcim majetkom sa zvyšujú aj výdavky. Bežné auto sa zvykne zmeniť na luxusné. K veľkému domu pribudne vila a nasledujúca dovolenka už bude na vlastnej jachte,“ píše Der Standard.

Rast blahobytu sa tak podľa mnohých odborníkov odráža i vo veľkosti ekologickej stopy. Podľa štúdie neziskovej organizácie Oxfam je 1 % svetovej populácie, teda približne 80 miliónov ľudí s príjmom vyšším ako 172 000 dolárov ročne, zodpovedné za približne 15 % celkových emisií oxidu uhličitého. To je dvojnásobok v porovnaní s najchudobnejšími 50 % populácie. Správa organizácie uvádza, že každý superboháč produkuje v priemere 30-krát viac skleníkových plynov, ako dokáže vyprodukovať každý bežný občan sveta.

Keď šetrí ľud, boháči nemusia

Zatiaľ čo globálna stredná trieda je už na ceste k znižovaniu emisií, správa odhaduje, že podiel bohatých na globálnych emisiách by sa mohol do roku 2030 dokonca zvýšiť zo súčasných 15 na 16 %.

Podľa nedávno zverejnenej štúdie, činnosť 20 miliardárov, vrátane zakladateľov Amazonu Jeffa Bezosa, Tesly Elona Muska, Microsoftu Billa Gatesa a ruského oligarchu Romana Abramoviča, vyprodukuje v priemere viac ako 8000 ton emisií oxidu uhličitého ročne. Len pre porovnanie, na jedného obyvateľa Rakúska pripadá v priemere okolo 7 ton emisií oxidu uhličitého ročne.

Najväčšie škody na životnom prostredí spôsobujú jachty. Ročne vyprodukujú až okolo 7 tisíc ton emisií oxidu uhličitého. Významnú časť emisií majú na svedomí aj vily. Tiež súkromné lietadlá, helikoptéry a vesmírne rakety niektorých superbohatých. Na druhej strane sa niektorí miliardári a filantropi snažia investovať do boja proti sociálnym problémom či klimatickým zmenám.

Mnohí odborníci a ekonómovia už dlho volajú po zvýšení daní pre superbohatých. Pred pár mesiacmi sa skupina milionárov z Rakúska a Nemecka dokonca sama vyslovila za zvýšenie dane z majetku. Nie kvôli klíme, ale kvôli koronavírusovej kríze. Napríklad Rakúsko patrí podľa OECD medzi krajiny s najnižšou daňou z majetku.

Na zdanení boháčov sa musí dohodnúť celá planéta

Debata o uvalení daní z majetku pokračuje. Niektorí považujú daň z bohatstva za osvedčený prostriedok na znižovanie sociálnej nerovnosti. Tiež cestu ako získať dodatočné zdroje na boj proti klimatickým zmenám. Iní v ňom vidia hrozbu pre systém ekonomických stimulov. Či dokonca pokus o vyvlastnenie majetku. Tiež varujú pred možnosťou daňových únikov a hrozbou pre ekonomiku ako celok.

Okrem toho odporcovia dane z bohatstva používajú dosť silný argument. Kto zastaví milionárov a miliardárov jednoducho previesť svoje peniaze do zahraničia, aby sa vyhli vyšším daniam? Ako poznamenáva Margit Schratzenstaller, expertka z Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum, na medzinárodnej úrovni sa kapitál natoľko mobilizoval, že sa zdá takmer nemožné vyberať dane z bohatstva na národnej úrovni.

Navyše, obmedzenie bohatstva zničí motiváciu vynaložiť väčšie úsilie na jeho zvýšenie. Potom daňové príjmy pravdepodobne klesnú a sociálne zabezpečenie sa zníži. V súlade s tým sa zníži aj objem finančných prostriedkov vyčlenených na boj proti zmene klímy.

Spotreba boháčov prekročila medze

Podľa belgickej filozofky Ingrid Robins napriek problémom v praxi nestrácajú diskusie o obmedzovaní bohatstva na význame. Aspoň nie z morálneho hľadiska. Koniec koncov, problémy ako klimatické zmeny sú hlboko spojené so sociálnymi nerovnosťami a nespravodlivosťou.

„Aj vzhľadom na krízu nášho životného prostredia musíme byť konečne schopní povedať, že spotreba istej skupiny ľudí prekročila únosne medze,” upozorňuje Robins.