Ako dopadlo hlasovanie? Veľmi jednoducho: zákon prešiel 78 hlasmi, keď poslanci strán vládnej koalície boli všetci za, poslanci ĽSNS sa všetci zdržali a poslanci SaS, OĽaNO a Sme rodina boli všetci proti, ako aj nezaradení okrem Marčeka, Holúbeka a Bašistovej, ktorí boli za (Šimkovičová sa zdržala). Parlament teda prelomil veto prezidenta, zákon bude od budúceho roka platiť a obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku budú platiť osobitný odvod vo výške 2,5 percenta z ich čistého obratu.

Predseda parlamentu Andrej Danko vo svojom záverečnom vystúpení zopakoval, že zisk z obchodných reťazcov dnes odchádza najmä do zahraničia a financie, ktoré sa získajú zavedením odvodu pre obchodné reťazce, pôjdu na podporu potravinárov a pôdohospodárov.

Zákon je teda namierený proti zahraničným spoločnostiam, ktoré na trhu dominujú. Zástancovia trhového princípu namietajú, že uvalením osobitného odvodu len na niektorých účastníkov trhu sa súťaž deformuje. Ibaže to je trochu inak, a treba to otvorene povedať. Toto opatrenie, ktoré je iste všelijaké, len nie dokonalé, je naopak určené práve na to, aby sa naprávala deformácia trhu, pretože ten je v skutočnosti deformovaný práve teraz.

Veľký nadnárodný reťazec má oproti drobnému slovenskému producentovi celý rad výhod, ktoré spravodlivú trhovú súťaž viac alebo menej znemožňujú: má lepšie nákupné ceny, než môže dostať slovenský obchodník, často aj vzhľadom na vyššie dotácie na poľnohospodárske produkty v domovskej krajine, má viacero legálnych či pololegálnych možností ako platiť menšie dane, vrátane „kreatívneho“ účtovného prelievania a kompenzovania ziskov a strát v jednotlivých krajinách, atď. Nehovoriac už o neférových výhodách vyplývajúcich z oligopolného postavenia na trhu, ako je enormné stláčanie nákupných cien prvovýrobcom, zaberanie reklamných, transportných či obchodných možností a pod.

A z etického hľadiska je v prípade poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora veľmi diskutabilná aj akceptovateľnosť samotného princípu tzv. „economy of scale“, teda princípu vyššej efektívnosti, keď sa robia veci vo veľkom – lebo bez ochranných opatrení tento spôsob ničí krajiny a regióny, keď zabíja menšie jednotky na úkor veľkých, a tým likviduje všetku diverzitu mikroekonomickú, genetickú, ekosystémovú, ale následne aj sociologickú, kultúrnu, demografickú…

Aj samotné USA, ktoré predsa trhový mechanizmus vynašli, stelesňujú a rozdistribuovali ho po celej planéte, dnes zavádzajú ochranárske opatrenia svojho trhu pred cenovými predátormi z Číny – a drobné Slovensko sa brániť nemá? To Slovensko, ktoré po roku 1989 prišlo o podstatnú časť svojej živočíšnej výroby, ktorého rastlinná výroba sa dnes pomaly zužuje takmer iba na veľkopriemyselné pestovanie štyroch surovín (ktorými potom v susednom Rakúsku občas aj kúria, lebo ich to vyjde lacnejšie než klasické palivo), to Slovensko, ktorého sebestačnosť za tri desaťročia budovania lepších zajtrajškov v rozvinutej kapitalistickej spoločnosti klesla zo sto percent k 35 percentám a ďalej úspešne (ale trhovo) klesá…

Takže áno, zákon je namierený proti cudzincom a ich totálnej dominancii na našom trhu. Pravdaže, nesmie sa to povedať otvorene, lebo by to bolo proti pravidlám EÚ. A to je v tejto súvislosti tá najväčšia zvrhlosť: únia národov, ktorá ich má zastrešovať a chrániť má pravidlá, ktoré namiesto toho regióny s ich diverzitou decimujú…

Strana Sloboda a Solidarita sa rozhodla dať tento zákon preskúmať na Ústavný súd. Je celkom dobre možné, že súd rozhodne, že ten zákon niečo porušuje. A ak nie ústavný súd, tak možno rozhodnú v tom zmysle príslušné orgány Európskej únie, tak ako to už v minulosti urobili v prípade podobných zákonov v Maďarsku či Poľsku. Hoci autori nášho zákona sa všemožne snažili, aby ho bolo možné interpretovať len ako stanovenie čestných pravidiel pre férovú súťaž, je možné, že si ho niekto vysvetlí inak. Paragrafy sú ohybné, každý vidí to, čo chce – podľa toho, na koho strane stojí a čie záujmy zastáva.

Vraj ten zákon porušuje princíp trhu a hospodársku súťaž. Že to nie je fér, aby boli slovenskí poľnohospodári takýmto mechanizmom zvýhodňovaní. Ale je fér, keď v cudzine dostávajú poľnohospodári a potravinári násobne vyššie dotácie ako u nás? To je potom aký trh? Keď sme museli otvoriť náš trh s pôdou, aby ju mohli kupovať cudzinci, bolo súčasne sľúbené, že aj dotácie prvovýrobcom sa vyrovnajú tým v iných krajinách EÚ. Cudzinci našu pôdu veselo skupujú, ale dotačné vyrovnanie nie je realitou dodnes, a ani v dohľadnej dobe nebude. Mnohí poľnohospodári tvrdia, že európsky dotačný systém je zo samotnej svojej podstaty zvrátený a takéto kostrbaté riešenia sú iba prirodzeným dôsledkom situácie.

„Bez ohľadu na výsledok Ústavného súdu strana Sloboda a Solidarita pri prvej príležitosti tento nezmyselný zákon zruší,“ hovorí predseda SaS Richard Sulík. Podpredsedníčka SaS a predsedníčka hospodárskeho výboru NR SR Jana Kiššová zase hovorí, že zákon zneatraktívni Slovensko pre podnikanie v obchode. SaS sa obáva tiež toho, že Slovensko bude musieť vybrané peniaze vrátiť, že to zaplatia všetci občania zo svojich vrecák, že to je bremeno, ktoré táto vláda prenáša na budúcu, že takáto vládna politika je nezodpovedná…

Kartágo musí byť zničené, zvykol hovorievať istý rímsky rečník na konci každého svojho prejavu, nech sa ten týkal čohokoľvek. A takto to majú aj politici tzv. „demokratickej“ (naozaj ťažko povedať prečo si sami dávajú takýto prívlastok) opozície, ktorí automaticky kritizujú všetko, čo pochádza od strán vládnej koalície. Zlomyseľný človek by možno povedal, že to preto, aby vytrieskali politické body všade, kde sa dá, ale to sa nám zdá prehnané. Veď povedzte: mohli by sa naozajstní, tí praví demokrati znížiť k takému primitívnemu populizmu

Ivan Lehotský