Spolu s petíciou , ktorá žiada otvorenie kostolov, apelujú na kresťanov týmto vyhlásením:

„Už po druhý krát bolo kresťanom na Slovensku upreté sláviť veľkonočné sviatky v kostoloch. Slovenskí politickí predstavitelia, na rozdiel od väčšiny iných v Európe, sa rozhodli nerešpektovať verejné bohoslužby ako podstatnú súčasť náboženskej slobody a prejavu a z obáv pred možným šírením pandémie ich úplne zakázali.

Preto budeme každý deň a osobitne nedele, až pokým  sa neobnovia verejné bohoslužby, individuálne prichádzať so sviečkou pred svoj chrám a v tichu sa budeme modliť (napr. v čase konania svätej omše modlitbu sv. ruženca)  za ukončenie zákazu verejného slávenia svätých omší a za dodržiavanie náboženskej slobody  na Slovensku.  K tomu pozývame (pri zachovaní potrebných opatrení) všetkých veriacich. A aj neveriacich, ktorí si ctia náboženskú slobodu a uvedomujú si dôležitosť kresťanstva pre slovenskú spoločnosť pozývame takýmto gestom podporiť tento úmysel.

Akokoľvek je dôležité obmedzovať stretávanie, aby sa zamedzilo šíreniu vírusu, niekoľkomesačné zavretie kostolov a stále platný zákaz účasti veriacich na svätej omši je jednoducho neprijateľný. Svätá omša je podstatnou súčasťou katolíckej viery.

Nedeľa ako deň vzkriesenia nie je „len spomienkou na nejakú minulú udalosť, ale je slávením živej prítomnosti Vzkrieseného medzi veriacimi. Aby sa táto prítomnosť zvestovala a prežívala primeraný spôsobom, nestačí, aby sa Kristovi učeníci modlili individuálne.“ (Ján Pavol II, Dies Domini 31) „Eucharistia je vrcholom a centrom života cirkvi.“ (Ján Pavol II., Ecclesia de Eucharistia, 31)

Ak štát uznáva, že nemôže úplne obmedziť ekonomický život, cestovanie, nákupy potravín, či dokonca chovateľských potrieb pre zvieratá, nemôže, ak chce byť spravodlivý, úplne zakázať ani stretávanie sa v kostoloch pri bohoslužbách. Takisto ako iné práva, môže byť aj právo na verejné náboženské slávenia iba v nevyhnutnej miere a primeraným spôsobom obmedzené (napr. rozostupy, primerané obmedzenie počtu účastníkov a pod.), nie však úplne zrušené na niekoľko mesiacov.

Akokoľvek sú nasledujúce slová nepríjemné, odrážajú realitu: Niekoľkomesačný zákaz verejného slávenia svätých omší, a osobitne jeho platnosť počas najväčších kresťanských sviatkov, vyvoláva silné pochybnosti o vernosti Ústave SR a princípom právneho štátu zo strany tých, čo tento zákaz vydali. Zdá sa, akoby si najvyšší vládni činitelia neuvedomovali zmysel, pre ktorý štát existuje: starosť o spoločné dobro, ktorého súčasťou sú prirodzené práva a slobody občanov, vrátane náboženskej slobody.“

Signatári tejto Veľkonočnej výzvy sa budú modliť individuálne túto nedeľu o 15h pred Dómom sv. Martina v Bratislave. Upozorňujú, že „ak by ste náhodou prišli v tom istom čase na individuálnu modlitbu ruženca, prosím dodržiavajte všetky opatrenia, rúška, minimálne dvojmetrové rozostupy, prineste si sviečku  s ochranou proti vetru, a ak by bol náhodou chrám otvorený a chceli by ste sa ísť na začiatku či konci individuálnej modlitby pokloniť dovnútra chrámu, dodržiavajte aj tam opatrenia platné pre chrámy, hlavne ohľadom počtu a odstupov.“

Výzva sa odvoláva na povinnosť vzdorovať, o ktorej píše pápež Lev XIII. v encyklike Sapientiae Christiniae v prípade, že „zákony štátu sú očividne v rozpore s Božím zákonom, obsahujúc prvky, ktoré škodia Cirkvi, alebo nariaďujú nepriateľské príkazy voči povinnostiam uloženým náboženstvom…“ „nakoľko každý ničiaci útok voči náboženstvu je aj hriechom proti štátu. A tu znova je zrejmé, aké nespravodlivé je obvinenie z podnecovania vzbury voči štátu; pretože poslušnosť  voči vládcom a zákonodarcom sa neodmieta, ale ide o odklon od ich vôle len v tých nariadeniach, v ktorých nemajú žiadnu moc. Na príkazy, ktoré sú vydávané nepriateľsky voči úcte Bohu, a teda idú poza rámec spravodlivosti, musí byť nazerané ako na niečo, čo v skutočnosti nie je zákonom.“

Aliancia za rodinu, ktorá túto Veľkonočnú výzvu rozposlala, uzatvára: „Akokoľvek je dôležité obmedzovať stretávanie, aby sa zamedzilo šíreniu vírusu, niekoľkomesačné zavretie kostolov a stále platný zákaz účasti veriacich na svätej omši je jednoducho neprijateľný. Dostali sme sa na úroveň Azerbajdžanu a to musí skončiť.“

Signatári výzvy: Juraj Šúst, Timotej Križka, Anton Chromík, Tomáš Kováčik, Jozef Filko, Michal Čop, Dariusz Żuk-Olszewski, Beata Katrebová Blehová, Erik Zbiňovský, Dárius Hatok, Martina Bednáriková, Richard Matéffy, Patrik Daniška, Vladimír Palko, Ján Figeľ, Mikuláš Hučko

Jana Ray Tutková