Bratislava 24. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Takmer po deviatich mesiacoch od ukončenia sčítania obyvateľstva, domov a bytov, ktoré sa po prvý raz uskutočnilo elektronicky, sme sa dozvedeli jeho prvé výsledky. K prvému januáru 2021 nás bolo presne 5 449 270, čo znamená, že od posledného sčítania v roku 2011 je nás viac o 52 234 ľudí.

Je nás dovedna viac, mali by sme teda byť všetci spokojní. Ale… starneme, na 100 detí pripadá až 107 seniorov, čo nie je dobrá správa do budúcnosti. Bolo by treba robiť niečo reálne s propopulačnou politikou. Postačí Matovičových dvesto eur na jedno dieťa mesačne?

Spokojní by sme mohli byť my, národnosťou Slováci: za desať rokov nás pribudlo 47-tisíc a je nás tu takmer 4,6 milióna. Podľa národnosti je „Neslovákov“ menej, ako bolo, dovedna 600-tisíc. A hoci početne poklesli vlastne všetky národnostné menšiny, zdá sa, že podobne ako pred desiatimi rokmi, najnespokojnejší sú príslušníci najväčšej z nich, maďarskej. Napočítali ich totiž 422 tisíc, teda o 36-tisíc menej ako pred desiatimi rokmi a o 99-tisíc menej ako pred dvadsiatimi rokmi. Keďže po prvý raz bolo možné uviesť pri sčítaní aj ďalšiu národnosť, zistilo sa, že významná časť príslušníkov maďarskej menšiny sa hlási okrem maďarskej aj k inej národnej identite. Z tých, ktorí sa hlásia prvotne k slovenskej národnosti, má aj inú identitu iba 7 percent, no spomedzi tých, ktorí sa hlásia prvotne k maďarskej národnosti, je ich až 35 percent. Teda viac ako jedna tretina z našich Maďarov, konkrétne 147 tisíc, sú takpovediac poloviční Maďari, „fele Magyar, fele Cigány“?

Počet katolíkov sa zmenšil o šesť percent na 3 milióny. Počet evanjelikov klesol o 29 tisíc. Z ostatných cirkví narástol iba počet gréckokatolíkov o 11 tisíc (na 218 tisíc) a počet pravoslávnych o 1544 (na 51 tisíc). Prudko však – o 10 percent – vzrástol počet ľudí bez vierovyznania. Ateistov je 1,3 milióna, čo je takmer štvrtina všetkých obyvateľov (23,8%) Slovenska.

Napriek faktom sú predstavitelia katolíckej cirkvi sú spokojní. Žeby ich uspokojovalo to, že v Česku klesol počet tamojších katolíkov za desať rokov o vyše 30 percentuálnych bodov? Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský ani nevníma, že by ľudí, ktorí sa hlásia k cirkvi, výrazne ubudlo. „Z hľadiska záznamov, ktoré cirkev vedie v matrikách pokrstených, môžeme konštatovať, že sme za ostatných desať rokov zaznamenali stabilný, dokonca mierne rastúci trend – tak v rímskokatolíckom, ako aj v gréckokatolíckom obrade.“

Katolíci obidvoch obradov (rímskeho aj gréckeho) v slovenských mestách podľa výsledkov sčítania 2021:  

Bratislava I. – 33,55% katolíkov

Bratislava II. -39,60% katolíkov

Bratislava III. – 37,63% katolíkov

Bratislava IV. – 40,08% katolíkov

Bratislava V. – 39,56% čo je viac ako 45 tisíc katolíkov

Košice – cca 46% katolíkov

Trnava (Malý Rím) – 55,32% katolíkov

Pezinok – 46,89 % katolíkov

Šaľa – 47,09% katolíkov

Sereď – 53,81 katolíkov

Topoľčany – 65,26% katolíkov

Nitra – 56,16% katolíkov

Levice – 45,50% katolíkov

Zvolen – 40,59% katolíkov

Detva – 64,83% katolíkov

Banská Bystrica – 37,66% katolíkov

Brezno – 51% katolíkov

Čadca – 79,45% katolíkov

Žilina 58,51% katolíkov

Martin 32,18% katolíkov

Považská Bystrica – 66,56% katolíkov

Trenčín – 50,19% katolíkov

Dolný Kubín – 57,12% katolíkov

Ružomberok – 63,27% katolíkov

Poprad – 57,74% katolíkov

Kežmarok – 67,77 katolíkov

Stará Ľubovňa – 77,47% katolíkov

Spišská Nová Ves – 61,09% katolíkov

Rožňava (zateizované sídlo biskupa) – bez vyznania 42,65%, má len 28,69% katolíkov, 9,54% ev. a. v.

Prešov – 63,42% katolíkov

Bardejov – 73,87 katolíkov

Trebišov – 60,25 katolíkov

Michalovce – 59,74 katolíkov

Humenné – 69, 42% katolíkov

Vranov nad Topľou – 70,88% katolíkov

Nuž, možno je to na papieri tak, ale kostoly sú – práve vďaka ústupčivosti biskupov – čoraz prázdnejšie. Aj na slovenské dvere klope sekularizácia, len to klopanie je zatiaľ skromnejšie a pomalšie, ako inde v Európe. Mala by to byť hlavná domáca úloha pre cirkevných hierarchov: brániť cirkev i veriacich. Osobitne v týchto neprajných časoch.

Hlavné správy oslovili k tejto téme odborníkov pôsobiacich v sférach náboženstva, teológie a katolíckej viery s týmito otázkami.

1) Ako hodnotíte výsledky sčítania ľudu z katolíckeho hľadiska? Môže, či mala by si katolícka cirkev napriek všetkému uvedomiť, že k nej patrí ešte stále viac ako polovica Slovákov?

2) Čím boli výsledky sčítania ovplyvnené a čo treba robiť, aby sa naďalej počet katolíkov nezmenšoval?

Ako prvá, odpovedá teologička, profesorka Helena Hrehová, bývalá šéfka Katedry etiky a morálnej filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Zvuk: Hrehová

Bývalý veľvyslanec SR vo Vatikáne počas pontifikátu sv. Jána Pavla II. Marián Servátka síce tvrdí, že nie je veľký  odborník na katolicizmus, ale v jednom si je istý. Od viery sme sa vzdialili aj preto, že sme spohodlneli.

Zvuk: Servátka

Historik a teológ a predseda Slovenských katolíkov Miroslav Vetrík, mimochodom aj zakladateľ Bratislavských korunovačných slávností upriamuje našu pozornosť na správanie sa kresťanov v prvých storočiach ich existencie…

Zvuk: Vetrík

Dagmar Vanečková