Financovanie operácie Triton určenej na zastavenie toku migrantov bude strojnásobené a bude to až 120 miliónov eur. Pravdou ostáva, že v danom okamihu Európska únia odmietla vojenské operácie, pokiaľ nedôjde k prijatiu rezolúcie OSN.
Krajiny Únie prisľúbili, že navýšia počty lodí a lietadiel v Stredozemnom mori. Veľká Británia vyšle do Stredozemného mora vlajkovú loď vojenského námorníctva Bulwark, dve hliadkové plavidlá a tri vrtuľníky. Lode tiež pošlú Francúzsko, Nemecko, Belgicko a ďalšie krajiny Európskej únie.
Európa je nútená konať aj za cenu, že sa na ňu bude valiť vlna kritiky v súvislosti s migračnou politikou.
Chladný postoj zaujalo asi sto demonštrantov v Berlíne k šéfovi agentúry Európskej únie pre bezpečnosť vonkajších hraníc Frontex.
Agentúra bola založená pred 10 rokmi s cieľom zlepšiť spoľahlivosť hraníc štátov – členov EÚ s ďalšími krajinami. Zúčastneným krajinám dodávajú technické prostriedky, vrátane hliadkových lodí, lietadiel a vrtuľníkov, vozidiel s termovíziou, hliadkových vozov a ručnej výstroje pre hraničné kontroly.
Kým lídri Európskej únie diskutovali o opatreniach na predchádzanie obchodovania s ľuďmi, v Maltskej republike sa konal pohreb utečencov, ktorí zomreli v dôsledku stroskotania plavidla s migrantmi v Stredomorí.
Na smútočnom obrade sa rozlúčili s 24 migrantmi, ktorí sa na ceste do Európy utopili. Boli jedinými, ktorých sa podarilo objaviť po nehode, pri ktorej vyhaslo okolo 900 životov.
Títo ľudia utekali pred konfliktom v Líbyi. Francúzsky prezident pripustil, že bolo možné zabrániť tragédii.
“Líbyjčanov nikto neriadi. Krajina je v chaose. Otázka je, ako sa mohlo stať, že po intervenci, ktorá bola prevedená pred viac ako tromi rokmi, sa nikto nezamyslel, čo sa môže stať potom? Teraz musíme napraviť chyby z minulosti,” povedal Francois Hollande. Francúzsko pritom bolo hlavným aktérom vybombarodvania Líbye.
Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International nie je s plánom pomoci migrantom, ktorý bol prijatý v Bruseli, spokojná. Tieto opatrenia Európskej únie nazvala misiou na záchranu reputácie EÚ a nie opatreniami na záchranu životov.
Zároveň Rada pre utečencov varovala, že ľudí, ktorí utiekli pred násilím, nie je možné vrátiť späť. Následne plavbou po mori by sa nemali hneď dostať na územie Veľkej Británie a hľadať tam útočisko.
Antivojnový aktivista Mike Reddy sa domnieva, že Spojené kráľovstvo nerobí dosť pre pomoc utečencom.
“Hanbím sa že, som angličan, pretože by sme mali urobiť oveľa viac. My sme zničili tieto krajiny, ich infraštruktúru, my sme zničili budúcnosť ich detí. A nerobíme vôbec nič, aby sme im pomohli. Nájsť vinníka je pomerne jednoduché. Milióny ľudí utekajú z afrického kontinentu. Vzniká pocit, že civilisti sa zachraňujú zo všetkých krajín, kam vyšlú svoje vojská NATO, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. Tak to bolo v prípade Iraku a Sýrie. Pre nich je to otázka života a smrti: buď sedieť v lodi a riskovať svoj život, alebo zostať a čakať, na blížiacu sa smrť”.
jf