Svoju úvahu podporil tvrdením, že to je dôvod, prečo sa stiahla Iveta Radičová, o ktorej sa verejne uvažovalo, že by mohla byť v najbližších prezidentských voľbách jednou z uchádzačiek o najvyššiu štátnu funkciu. Kiska bude podľa Kozlíka pravdepodobne argumentovať tým, že ho o kandidatúru žiadajú občania.
Zareagoval aj na víziu, že Kiska vzhľadom na svoje vyhlásenie, že zostane aktívny v politike, má zadanie, aby sforomoval proeurópsku stranu alebo blok, ktorý by vytvoril protiváhu Smeru-SD, “vyšachoval” šéfa SaS Richarda Sulíka s jeho protimigračnou politikou a snahami reformovať EÚ a zároveň spôsobil rozbitie skupiny V4.
“Nie je to zlá úvaha, ale má medzery. Kiska nie je pracant, ktorý by dokázal také niečo urobiť. Naopak, náznak jeho účasti v exekutíve rozkladá opozíciu, čo jeho mecenášom orientovaným proti Smeru nemôže vyhovovať. Jeho parketa je prezidentská funkcia, aj pri nej sa potí. Jeho úlohou v roku 2020 by malo byť poverenie zostavením vlády pre niekoho z opozície,” zauvažoval Kozlík.
Doplnil, že v prípade Kiskovej kandidatúry napriek jeho medializovaným kauzám hrozí jeho znovuzvolenie, pretože “mainstream má obrovskú silu”. “Z tohto dôvodu dôležité, aby proti nemu stál silný pronárodný kandidát. Niekto ako Štefan Harabin,” uzavrel svoj status Sergej Kozlík.
Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk