Evolučné plato (rovina)

Životná úroveň vo väčšine krajín sa za posledné storočie značne zvýšila. Dobrá strava, vyspelé zdravotníctvo a hygiena viedli k tomu, že ľudia sú dnes vyšší a žijú dlhšie. Na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia dosiahla priemerná výška mužov 180 cm, a žien 170 cm, od tej doby sa tieto ukazovatele nezmenili.

Rýchlosť dosiahnutia nových svetových rekordov sa za túto dobu tiež spomalila. Dĺžka života neprekročila 120 rokov. Najstaršou ženou na planéte bola Francúzka Jeanne Calmanová, ktorá zomrela vo veku 122 rokov.

Tieto údaje uvádzajú francúzski vedci, ktorí analyzovali obrovské množstvo informácií za 150 rokov, ktoré sa týkajú dĺžky života, priemernej výšky a telesných schopností ľudí. Výskumníci prihliadli ku genetickým faktorom a vplyvu životného prostredia.

Dospeli k záveru, že sa ľudstvo dostalo na plato: vďaka pokroku v stravovaní, zdravotníctva a vede sa zvýšil počet vysokých a zdravých ľudí, avšak samotná výška, a priemerná dĺžka života, sa už nezvyšujú, tiež nové športové rekordy sa líšia od predchádzajúcich iba minimálne.

Nielen to, odborníci sú presvedčení, že v najbližších rokoch môžeme očakávať návrat k starým výškam, a k zníženiu dĺžky života.

“Hlavnou úlohou je dnes udržať tieto ukazovatele na vysokej úrovni. Zmeny životného prostredia vrátane klimatických, si môžu od nás vyžiadať oveľa väčšie úsilie a finančné prostriedky, aby všetko zostalo ako dnes. Prieskum ale ukazuje, že sa niečo začalo meniť, a nie sú to zmeny k lepšiemu. Za posledné desaťročie sa, napríklad znížila priemerná výška obyvateľov afrických krajín. Znamená to, že už dnes sú krajiny, ktoré nedokážu poskytnúť dosť potravín svojim deťom, a sledovať zdravotný stav dorastajúce generácie,” píšu autori článku.

Limity odolnosti

Spolu s výškou a dĺžkou života sa v posledných 100 rokoch tiež zvýšila ľudská odolnosť. Svedčili o tom stále ďalšie športové rekordy. Ale, ako zistili americkí vedci, nemáme očakávať nové vymoženosti v maratónskom behu, alebo cyklistike. Pretože telo každého človeka dokáže spaľovať iba 2,5 krát viac energie, ako v stave pokoja. Ak je tento ukazovateľ prekročený, začína organizmus ničiť svaly a tkanivá, aby doplnil nedostatok kalórií. A žiadny najlepšie trénovaný atlét nedokáže prekonať túto bariéru.

Výskumníci sledovali niekoľko mesiacov zdravotný stav športovcov, ktorí sa zúčastnili dlhých pretekov, ako napríklad Tour de France, 140 km dlhý maratón z Los Angeles do New Yorku. Potom porovnali výsledky so základnou úrovňou metabolizmu, množstvom energie, ktoré atléti minuli v stave pokoja.

Ukázalo sa, že sa v oboch prípadoch menila spotreba energie podľa rovnakej schémy. Na začiatku pretekov spotrebovali športovci veľký počet kalórií, ale už za pár týždňov sa spotreba energie prudko znížila v priemere o 1,2  kilokalórií. Je to približne 2,5-krát viac než základná úroveň metabolizmu.

Výskumníci merali súčasne spotrebu energie tehotných žien a získané údaje boli totožné s výsledkami športovcov. Nastávajúce matky spaľovali približne rovnaké množstvo kalórií ako maratónci v posledných dňoch pretekov.

Podľa názoru vedcov to súvisí so zvláštnosťami ľudského tráviaceho ústrojenstva, ktoré nie je schopné spracovať niekoľkokrát viac kalórií, ako telo v stave pokoja.

“Ľudia sa stali v procese evolúcie oveľa odolnejší ako ostatné primáty. Je to výsledok toho, že výber povzbudzoval jedinca s vysokou telesnou aktivitou, zvlášť tých, ktorí boli schopní prejsť veľké vzdialenosti. Možné tiež je, že odolnosť súvisí s dlhším termínom tehotenstva, alebo aj so zvýšenou spotrebou energie nášho mozgu, “myslia si autori výskumu.

Vekové obmedzenia

Podľa názoru holandských výskumníkov, ktorí analyzovali dáta 75 tisíc ľudí, ktorí zomreli v období 1968-2006, sa ľudstvo priblížilo k maximálnej možnej dĺžke života. Pre ženy je to 115,7 roka, pre mužov 114,1 roka. Tento strop sa nedá prekonať, ani keď životná úroveň, zdravotníctvo a strava budú stále lepšie.

Americkí odborníci, ktorí analyzovali úmrtnosť v 40 krajinách za posledných 100 rokov, uviedli maximálny ľudský vek. Je to 125 rokov. Ale šanca stretnúť takého človeka je nižšia ako jedna k desiatim tisícom.

“Boj s infekčnými a chronickými chorobami zvýši skôr priemernú dĺžku života, avšak nie jeho maximálnu dĺžku. Preto by sme mali inak rozdeliť zdroje. Prostriedky, ktoré dnes vydávame na predĺženie života, by sme mali vydať na predĺženie zdravého života, teda, aby sa ľudia dobre cítili aj v pokročilom veku,” myslia si autori prieskumu.