Môj profil 
Predplatné
Obaja lídri si vymenili názory na množstvo otázok, ktoré zaujímali obe strany. V centre pozornosti Alieva i Erdogana bol samozrejme aj problém regulácie konfliktu v Náhornom Karabachu, kde sa na konci februára 2017 vyostrila situácia medzi azerbajdžánskymi a arménskymi jednotkami.
Bližšie podrobnosti z rokovania Alijeva a Erdogana nie sú známe. Erdogan však vo svojom vystúpení v Islamabáde vyzval Organizáciu pre ekonomickú spoluprácu a aj Organizáciu pre islamskú spoluprácu, aby využili svoj vplyv a pomohli s urovnaním konfliktu v Náhornom Karabachu. Podľa Erdoganových slov tento konflikt medzi kresťanskými Arménmi a moslimskými Azerbajdžancami existuje už približne 20 rokov a stále je jeho riešenie v nedohľadne. Erdogan je presvedčený, že je potrebné upozorňovať na problém Náhorného Karabachu na každom medzinárodnom podujatí a snaží sa na pozadí tohto kresťansko-moslimského problému posilovať svoje postavenie a image rozhodného i zodpovedného politika.
Erdogan, ktorý sám seba vníma ako dediča Osmanskej ríše sa pokúša deklarovať vlastné politické riešenia na každom medzinárodnom podujatí, ktorého sa zúčastní. Neustále požaduje, aby všetky politické organizácie boli solidárne s “Muslimským bratstvom” a tureckými názormi v riešení palestínskej otázky, sýrskej krízy, problémov v Jemene, Líbyii, Afganistáne, Somálsku, Mali, Kašmire atď, atď.
Existuje viacero serióznych dôvodov, prečo sa Ankare ale nedarí úspešne presadiť svoje stanoviská pri riešení spomenutých geopolitických problémov. Najväčším problémom je Erdoganova neskrývaná snaha realizovať projekt chalifátskeho charakteru v rámcoch novoosmanskej doktríny. Mnohé islámske štáty sa s nevôľou dívajú na turecké ambície a sú rozhodnuté Erdoganove kroky nepodporovať.
Azerbajdžan, ktorý je silne ovplyvňovaný Tureckom sa snaží zabrániť nadväzovaniu vzťahov Arménska s inými moslimskými krajinami. Paradoxne tieto azerbajdžanské aktivity vedú k tomu, že sa zhoršuje aj postavenie Azerbajdžanu medzi moslimskými krajinami.
Problémom nie sú pre Azerbajdžan len vzťahy s kresťanskými európskymi inštitúciami, ktoré sa zhoršujú kvôli tlaku Azerbajdžanu na Arménsko. Problémom sú aj vzťahy s Iránom, pretože Irán má v Azerbajdžane takisto svoje záujmy a v Azerbajdžane existuje silná proiránska komunita. V poslednej dobe sa začali výrazne rozvíjať vzájomné bilaterálne vzťahy medzi Arménskom a Iránom, čo takisto znervózňuje azerbajdžanských lídrov. Ďalšie body stráca medzi moslimskými krajinami Azerbajdžan aj kvôli svojej rozvíjajúcej sa spolupráci s Izraelom.
Ak bude Azerbajdžan aj naďalej krátkozrako tlačiť na Arménsko a bude sa snažiť destabilizovať situáciu, dostane sa okrem Európy do výrazných rozporov aj s Ruskom a riskuje minimálne asymetrickú “kresťanskú reakciu”.
K vyriešeniu konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach evidentne ešte vedie dlhá cesta.
Stanislav Tarasov
.jpg)
