Diskusie, ktorá sa venovala návrhom zmien v tlačovom zákone a otázke regulácie médií, vrátane tém ako regulácia internetových médií, znovuzavedenie práva na odpoveď či anonymita v diskusiách, sa zúčastnili ako hostia poslanci Národnej rady SR a členovia výboru Národnej rady pre kultúru a médiá Karol Farkašovský (SNS, podpredseda výboru) a Miroslav Číž (Smer-SD).
Poslanci konštatovali, že elektronické médiá, a nielen na Slovensku, v súčasnosti nepodliehajú žiadnej regulácii, nemajú žiadne etické princípy ani mantinely. V dôsledku bezbrehej anonymity sa stávajú nástrojom zneužívania, čo je stav, ktorý by podľa účastníkov diskusie bolo žiaduce zmeniť.
„Je vôbec anonymita žiaducou hodnotou?“ pýta sa Farkašovský a argumentuje, že čestný človek predsa nemá dôvod skrývať svoju totožnosť. Nástrojov a spôsobov ako uchopiť zapeklitý problém konfliktu slobody médií s ich ochranou pred zneužitím môže byť mnoho, ale aj Číž tvrdí, že je potrebné začať hovoriť o etickej regulácii médií. Pripúšťa, že ide o citlivú tému a je pochopiteľná obava z obmedzovania slobody prejavu, kde sa „jedna chránená hodnota dostáva do konfrontácie s inou chránenou hodnotou“, napríklad právom na zachovanie dobrej povesti a dobrého mena.
Poslanci Smeru-SD Miroslav Číž a Dušan Jarjabek navrhujú novelizovať tlačový zákon a zaviesť do neho opätovne právo na odpoveď pre verejných činiteľov v prípade, ak boli lživo obvinení. Takéto právo platilo v rokoch 2008 – 2011, dnes ho majú iba fyzické osoby.
Hovorilo sa tiež o šírení internetových lží, ktorým bolo pridelené často zneužívané zaklínadlo „hoaxy“. Na otázku Hlavných správ, či sú podľa hostí hoaxy vyhradené iba pre tzv. alternatívne médiá, alebo sa vyskytujú aj v renomovaných mainstreamových médiách, odpovedal Číž: „Súčasťou celého toho sveta hoaxov je, že občas sa hoax stane pravdivou informáciou a pravdivá informácia sa občas stane hoaxom.“
Na otázku moderátora Michala Katušku (ktorý mimochodom neustále skákal najmä Čížovi do reči, čo bolo nesmierne rušivé) ako sa hoax môže stať pravdou, Číž uviedol ako príklad široko omieľanú lož o irackých zbraniach hromadného ničenia, ktorá sa stala zámienkou pre rozpútanie vojny, v ktorej zahynuli státisíce ľudí. Farkašovský v tejto súvislosti spomenul iný príklad, nemeckého novinára renomovaného média, nositeľa Pulitzerovej ceny, ktorý veľa rokov publikoval vymyslené správy bez toho, aby sa na to prišlo.
Na hoaxy teda zjavne nemajú patent nezávislé médiá, ktoré sa mainstream týmto spôsobom snaží diskreditovať. Nemôžu ich obviniť priamo z klamstva, lebo by mohli byť sami prichytení pri klamstve – a preto si vymysleli termín hoax, ktorý nie je ničím iným, než zahmleným spôsobom ako niekoho osočiť a pošpiniť bez toho, aby za to bolo treba niesť zodpovednosť.
Ivan Lehotský