Kompromat na Scholza, Moskva zatiaľ nepustí

Neobľúbenosť nemeckého kancelára je mimo akéhokoľvek rebríčka, ale kandidáti, ktorí ho majú nahradiť, sú ešte horší, domnieva sa Jevgenij Bersenev v Svobodnej Presse

05. 01. 2024 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz

Moskva 5. januára 2024 (HSP/Svpressa/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber, Twitter@DomiziLa)

▶ ❚❚ ↻

Nemecký kancelár Olaf Scholz môže predčasne opustiť svoj post, píšu talianske noviny Repubblica a nemecký Bild s odvolaním sa na vlastné zdroje. Odstúpenie šéfa nemeckej vlády sa očakáva ešte tento rok.

“Hovorí sa, že aféra Wirecard a vzťahy s <…> Janom Marsalkom môžu zasadiť lídrovi sociálnych demokratov poslednú ranu,” píše talianske vydanie. Ako je známe, spoločnosť Wirecard bola obvinená z podvodu v čase, keď bol Scholz šéfom nemeckého ministerstva financií, po tom, čo audítori zistili schodok vo výške 1,9 mld. Minister financií však vtedy firmu obhajoval, čo viedlo k podozreniam voči nemu v tlači a vyvolalo široké pobúrenie verejnosti.

Keď škandál vypukol, šéf spoločnosti, Rakúšan Jan Marsalek, utiekol pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Nemecké médiá špekulovali, že by mohol byť v Rusku alebo Bielorusku. Vyšetrovatelia dokonca zastávali názor, že do Minska odletel súkromným lietadlom.

Rakúske veľvyslanectvo v Moskve pritom už skôr uviedlo, že nemá žiadne informácie o mieste pobytu svojho krajana. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v odpovedi na otázky novinárov uviedol, že o odlete vrcholového manažéra do Ruska nevie. Denník Financial Times však tvrdil, že európske spravodajské služby sú si isté, že Marsalek sa v súčasnosti nachádza v ruskom hlavnom meste.

Dôvodom odstúpenia však nemusí byť len škandalózna situácia okolo spoločnosti Wirecard – tri štvrtiny Nemcov vyjadrujú nespokojnosť s politikou Scholza a jeho strany. “Je to najhorší výsledok v histórii,” píše Repubblica.

Pokiaľ ide o kandidatúru nástupcu, “za zatvorenými dverami sa objavilo meno možného Scholzovho nástupcu, ktorým by mohol byť minister obrany Boris Pistorius,” tvrdí taliansky denník. V materiáli sa uvádza, že v súčasnosti je druhým najpopulárnejším nemeckým politikom, hneď po prezidentovi Steinmeierovi.

Alexander Kamkin, vedúci výskumný pracovník Centra pre nemecké štúdie pri Inštitúte Európy Ruskej akadémie vied, poznamenáva, že publikácie západných médií odrážajú nálady značnej časti nemeckého obyvateľstva.

– Mnohí Nemci skutočne snívajú o tom, že Olaf Scholz odíde z funkcie, v krajine je kvôli svojej politike veľmi nepopulárny. A ak vezmeme do úvahy, že nadchádzajúci rok bude pre hospodárstvo krajiny rovnako ťažký ako ten predchádzajúci, hodnotenie kancelára ešte klesne. Keďže však on sám na pozadí týchto rokovaní zachováva absolútny pokoj, je nepravdepodobné, že by zatiaľ odišiel.

“SP”: Tieto články možno považovať za pokus o vyvíjanie tlaku?

– Presne tak, pretože Scholz je dosť nepopulárny aj medzi svojimi straníckymi kolegami. Takýto krok je však možný len v krajnom prípade, v záujme zabránenia definitívneho zlyhania sociálnych demokratov.

“SP”: Čo sa stane, ak sa SPD rozhodne pre takýto krok?

– Ak Scholz zrazu povie: “Som unavený, odchádzam”, budeme musieť o niekoľko mesiacov vypísať predčasné voľby do Bundestagu. Nový kancelár bude zvolený na základe výsledkov hlasovania, jeho kandidatúru navrhne víťazná strana. Súdiac podľa súčasnej situácie je najpravdepodobnejšie, že to bude CDU. Alebo opäť koalícia. A potom sa o dohodnutom kandidátovi bude hlasovať v Bundestagu a Bundesrate – hornej komore parlamentu.

“SP”: Publikácie Repubblica a Bild naznačujú, že Scholzovým nástupcom by mohol byť minister obrany Pistorius.

– Ten zastupuje Sociálnodemokratickú stranu, ktorá by ho ťažko nahradila. Hoci Pistorius je na vrchole rebríčka popularity nemeckých politikov a kvôli nominácii by mohol prejsť k CDU – je to celkom možné. Alebo sa opäť vytvorí široká koalícia a CDU a SPD ho nominujú. Šance, že Pistorius bude nominovaný, sú vzhľadom na širokú podporu pomerne vysoké.

“SP: Zmení sa Scholzovým odchodom nejako ostro protiruská politika Nemecka?

– Nemyslím si, že v tomto prípade dôjde k nejakým vážnym zmenám. Pri súčasnej nálade v CDU budeme svedkami pokračovania protiruského, proamerického kurzu. K žiadnym radikálnym zmenám nedôjde. Zo všetkých strán iba Alternatíva pre Nemecko a rodiace sa združenie Sarah Wagenknechtovej navrhujú dialóg s Moskvou namiesto konfrontácie. Pokiaľ ide o Pistoriusa, ten je voči Rusku mimoriadne bojovný a je proamerickou bábkou. Okrem toho je za zmenu ekonomiky krajiny na vojenskú ekonomiku a už skôr vyjadril želanie vybudovať na Ukrajine továrne na výrobu zbraní a vojenského vybavenia – takže od tejto postavy by sme nemali očakávať nič dobré.

Vadim Truchačev, docent Katedry zahraničných regionálnych štúdií a zahraničnej politiky na Ruskej štátnej univerzite, sa domnieva, že existuje možnosť Scholzovho predčasného odstúpenia.

– Treba pripomenúť, že Scholzovi sociálni demokrati majú komplikované vzťahy so slobodnými demokratmi, ich vážne trenice by mohli spôsobiť pád vlády.

“SP”: Aké zmeny môžu nastať v nemeckej politike v prípade Scholzovho odchodu?

– Úprimne povedané, nerozumiem škodoradostnému očakávaniu Scholzovej rezignácie, s ktorým sa občas stretávame v ruskej tlači. Na jeho miesto v kancelárskom kresle by mohol zasadnúť líder CDU Friedrich Merz, zanietený atlantista s ešte horším vzťahom k Rusku. Inými slovami, ak sa kurz zmení, zrejme to nebude smerom, ktorý by sme si želali.

“SP”: Mohli by sa v Európe ako celku dostať k moci menej protiruskí a pragmatickejší politici?

– Žiaľ, vážne zmeny k lepšiemu nečakajme. Európa stále verí, že dokáže poraziť Rusko. Preto sa pragmatici pri moci neobjavia. Hoci počet hlasov pre strany, ktoré sú proti podpore Ukrajiny, sa zvýši. Najzaujímavejšie sú tu pre nás parlamentné voľby v Rakúsku a prezidentské voľby na Slovensku. V Rakúsku zvíťazí Strana slobody, ale je nepravdepodobné, že sa dostane do vlády. Voľby vo Fínsku, Litve, Rumunsku, Belgicku a Portugalsku pravdepodobne nič nezmenia.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Vlani vydali 20 modrých kariet, pričom do 9. júla 2025 ich získalo alebo malo obnovený prechodný pobyt 27 vysoko kvalifikovaných cudzincov z tretích krajín. Celkovo eviduje Prezídium Policajného zboru (PZ) SR 103 takýchto ľudí z tretích krajín s platným prechodným pobytom na území Slovenska. TASR o tom informoval hovorca Prezídia PZ Roman Hájek. Modré karty však aj napriek pozitívnym legislatívnym zmenám nevyužívajú svoj potenciál dostatočne, zhodli sa zamestnávatelia.