Trnava 7. júla (HSP / Foto: TASR)
V posledných dňoch sme svedkami nebývalej hystérie okolo odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka. Nechceme rozoberať dôvody, ktoré k tomu kúriu viedli. Tá ich vo svojom rozhodnutí neuviedla.
To, čo malo pôvodne ostať internou, vnútrocirkevnou záležitosťou, prerástlo v „kauzu“, majúcu charakter neskrývaného, dobre organizovaného proticirkevného ťaženia. Môžeme len hádať, kto stojí v pozadí celej tejto kampane… neschybíme však, ak ich budeme hľadať v radoch signatárov petície na podporu odvolanému arcibiskupovi. O čo týmto ľuďom ide, ukáže budúcnosť. I nezainteresovaných však musela prekvapiť miera angažovanosti, „starostlivosti“ o cirkevné záležitosti a o jej „morálny profil“, ktorú prejavili tí, čo celú kauzu spustili… Tým skôr, že veľká časť z nich sa predtým ako zanietení kresťania neprejavovali, prípadne boli známi svojimi antiklerikálnymi postojmi.
Podstatné je, že samotný Róbert Bezák sa od tejto kampane nijako nedištancuje… Naopak, sám ju pomáhal svojou nedeľnou kázňou spustiť. V tejto súvislosti ma napadá: Nesľúbil azda, svojho času, bezpodmienečnú poslušnosť hlave cirkvi – pápežovi? Isteže, sľúbil, ale na svoj sľub zabudol. Možno práve toto je výrečný kamienok do mozaiky morálneho profilu tohto človeka.
Kedysi, v polovici deväťdesiatych rokov, v Košiciach pôsobil ako rabín Lazar Kleinman. Jedného dňa ho vrchnosť odvolala a do Košíc prišiel rabín iný.
Prenesme sa teraz do tých čias a načrtnime si krátku fikciu: Pred synagógou sa zhromaždila skupina niekoľkých desiatok osôb. Nad hlavou držali transparent: „Lazar Kleinman – navždy náš rabín“. Na miesto sa dostavil zástupca tlače a opýtal ich hovorcu:
– Vy iste milujete svojho rabína …
– Ale vôbec nie, my nie sme Židia.
– Ale pomery v obci vás určite trápia
– Ani nie, sú nám ukradnuté.
– ???
Nepripomína vám to niečo?
Autor: Andrej Novotný.